Smer-SD je podľa odborníkov národne populistická strana, má klesajúcu tendenciu a môže sa radikalizovať

Robert Fico, Smer SD
Robert Fico - predseda strany Smer-SD. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2020 sú kritické. Zhodli sa na tom prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, sociologička Oľga Gyárfášová a politologička Soňa Szomolányi z Univerzity Komenského v Bratislave. Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) je podľa odborníkov národne populistická strana, ktorá má klesajúcu tendenciu a môže sa radikalizovať.

Svoje názory prezentovali na fóre Demokrati, národní populisti a extrémisti v slovenských parlamentných voľbách 2020. „Budú to ďalšie kritické voľby po roku 1998. Za kritické voľby v politológii označujeme voľby, keď sa nemení len vláda, ale aj charakter režimu,“ vysvetlila Szomolányi a ostatní diskutujúci s ňou súhlasili.

Vládnutie opozície nebude jednoduché

Odborníci sa zhodujú v tom, že prípadné vládnutie opozície síce nebude jednoduché, ale nie nemožné.

„Je dobré pozrieť sa dozadu ako sa dokázala Dzurindova vláda udržať, pretože aj pri dnešnej alternatíve sa často spomína, že je zložená z veľa strán. Ani za prvej Dzurindovej vlády to nebolo inak. Tieto strany mali jasný cieľ a dobrého lídra, ktorý dokázal vyjednávať,“ komentovala tak prvú vládu Mikuláša Dzurindu (SDK) v rokoch 1998-2002.

Gyárfášová zdôraznila, že tieto voľby sú špecifické aj trojpólovosťou. „Medzi koalíciou a opozíciou je tu aj tretí hráč a to sú extrémisti z ĽSNS a strany Vlasť. Je tu možnosť, že sa takáto strany môžu podieľať na moci,“ vysvetlila.

Padneme do bahna autoritatizmu?

Dôležitosť februárových volieb pripomína aj Mesežnikov. Podľa neho rozhodnú o tom, či Slovensko padne do bahna autoritatizmu.

Odborníci zadefinovali Smer-SD ako národne populistickú stranu. Oproti krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) je však podľa nich na tom Slovensko so stavom liberálnej demokracie lepšie. Szomolányi pripomína, že Slováci sa už raz vysporiadali s typom autoritatívneho politika – Vladimírom Mečiarom. „Slovensko si ako prvá krajina V4 prešlo tým nacionálnym populizmom a spoločnosť vďaka tomu získala istú imunitu,“ povedala.

Podľa odborníkov Smer-SD nemal pre krajinu žiadnu víziu, na rozdiel od autoritatívnych vlád v Poľsku a Maďarsku. „Väčšmi bol úspešnejší klientelizmus ako autoritarizmus. Tieto naše národne populistické strany nikdy nepredložili skutočnú víziu. Pre nich to je mocenský štýl. Robert Fico v rokoch 2007-2008 obhajoval, že nominanti Smeru-SD získavajú štátne zákazky slovami, tak to má byť,“ zdôraznil Mesežnikov.

Klesajúci trend preferencií Smeru-SD

Smer-SD má podľa Gyárfášovej jednoznačne klesajúci trend a viacero porážok v dôležitých voľbách.

„Ak rozmýšľame nad tým, aká bude konfigurácia, čím sa vlastne Smer-SD stane, nikto nevie, čo to je. Má premiéra a predsedu strany. Každý má inú tvár tej strany a elektorát tejto strany tvoria už len tí najvernejší voliči,“ zdôraznila. Odborníci sa tiež zhodli na tom, že Slovensku pomohlo aj to, že je najhlbšie integrovanou krajinou spomedzi krajín V4 a najotvorenejšou ekonomikou.

Podľa diskutujúcich je účasť strany Sme rodina v opozičnej vláde veľmi zásadná, pretože ak sa dostanú do parlamentu všetky strany „demokratickej opozície“ a aj Sme rodina, môžu spolu tvoriť až ústavnú väčšinu. Mesežnikov ale pri tejto kombinácii zdôrazňuje najmä rozdielnosť európskych postojov so stranou Progresívne Slovensko.

Kollárova strana je totiž v európskej frakcii Identita a demokracia, kde sú zoskupené krajne pravicové strany. Aj program strany Sme rodina je podľa neho finančne náročný. Myslí si, že ho Richard Sulík (SaS) „roztrhá“ v prvom kole rokovaní o vláde. Podľa Szomolányi, ale nie je úplne jednoznačné, koho by si Igor Matovič so sebou zobral do koalície. „Nebezpečné je, že Matovičovi pri zostavovaní vlády môže byť bližší Kollár ako PS/Spolu a Alojz Hlina s KDH,“ zdôraznila Szomolányi.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Grigorij MesežnikovOľga GyárfášováSoňa Szomolányi