Martin Bajčičák: V Soči chce Bajčičák aspoň raz skončiť do 15. miesta

Martin Bajčičák sa vytrápil v klasike, skejt bol dobrý
Slovenský reprezentant v behu na lyžiach Martin Bajčičák počas skiatlonových pretekov 15 km + 15 km muži na ZOH 2014 v Soči. Rusko, Soči, 9. február 2014. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Ako sa cíti obyvateľ Tatranskej Štrby, ktorý v počte olympijských štartov ide vyrovnať historický rekord tatranskej rodáčky Márie Jasenčákovej?

To je neuveriteľmé! Kde sa teraz niekoľko dní pred olympiádou pohnem, všade mi pripomínajú, že idem na piatu olympiádu (smiech). Akoby mi hovorili, že už bolo dosť, už treba skončiť (smiech). Ale, aby som odpovedal na otázku: nikdy nebolo mojou ambíciou vyrovnať sa v počte olympijských štartov Márii Jasenčákovej. To priniesol sám život.

V čom spočíva tajomstvo vašej športovej dlhovekosti a najmä obdivuhodnej vyrovnanosti športovej formy? Kde treba hľadať korene toho, že ešte stále patríte medzi aktívnych športovcov?

Môžem byť vzorom pre mladých, že pri dobrej životospráve a poctivom tréningu sa dá pri našom športe vydržať prakticky až do štyridsiatky. Ale musíte svojmu športu obetovať naozaj všetko. Beh na lyžiach, príprava na súťaže, tréning, dobrá životospráva sú v podstate pre mňa už súčasťou životného štýlu. Je to moja slobodná voľba. Nikto ma k tomu nenútil (smiech). Ale celý život nič iné nerobím, iba behám na lyžiach. Celý život fungujem iba v športe. Nič iné robiť neviem. Šport a špeciálne bežecký tréning mám úplne ´zažraný´ hlboko pod kožou. Šport mám priamo v krvi (smiech).

Keď sme pred troma rokmi spolu hovorili, a vy ste tvrdili, že s aktívnou činnosťou sa chcete rozlúčiť až na ZOH 2014 v Soči, neverili sme vám. Nečakali sme, že tak dlho vydržíte pri svojom športe – a najmä vo vrcholnej forme?

Nič si z toho nerobte, ani ja (smiech). Keď by mi niekto pred 16 rokmi v Nagane povedal, že budem behať ešte aj na olympiáde v Soči, asi by som od prekvapenia odpadol! Určite by sa mi z tej predpovede poriadne zatočila hlava. Predsa len, je to už šestnásť rokov odvtedy, čo som bol v Japonsku na prvej olympiáde. Ale sľubujem, že olympiáda v Soči bude už mojou naozaj poslednou (smiech).

To je už definitívne rozhodnutie, alebo ho môže ešte niečo zmeniť? Nebudete v kariére pokračovať ďalej?

Tak otázka nestojí (krátka odmlka). Ešte možno rok – dva vydržím. Ale ďalšie štyri už ťažko (krátka odmlka). Som predsa v takom veku, že by už bolo nevkusné tvrdiť, že vydržím až do roku 2018! To hádam už nie! Podľa mňa ešte možno jeden svetový šampionát vydržím, možno ani to nie… Ale ďalšie štyri roky určite nie. Fakt nie. Už stačilo. Prenechám miesto mladším pretekárom. Nech oni niečo dokážu.

Martin Bajčičák sa vytrápil v klasike, skejt bol dobrý
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Martin, ste na svojej piatej olympiáde. Ste v pozícii mimoriadne skúseného veterána. V dejisku OH 2014 vás čakajú štyri štarty v štyroch bežeckých disciplínách. Čo chcete v Soči vlastne dokázať, s akým umiestnením by ste boli osobne najspokojnejší?

V prvom rade musím povedať, že som veľmi rád, že teraz odo mňa nikto nečaká medailu. Nikto na mňa netlačí. Preto som si sám dal cieľ, že v niektorej disciplíne, ktoré v Soči pôjdem, chcem skončiť do 15. miesta! Ak sa mi to v súčasnej konkurencii aj podarí, budem veľmi šťastný. Bol by to môj najväčší športový a životný úspech! Byť v prvej pätnástke na zimnej olympiáde v 38 rokoch, to teda nedokáže každý (krátka odmlka). Potom sa môžem pokojne rozlúčiť s olympijskými hrami. Aj s bežeckou kariérou.

Zo súťažného programu vidieť, že ste si toho na sočskej olympiáde naložili na bedrá mimoriadne veľa. Štyri disciplíny za dva týždne to je dosť veľká porcia. Ako to chcete zvládnuť? Ako si chcete čo najoptimálnejšie rozložiť fyzické a psychické sily?

Je toho naozaj dosť. Ale ja na olympiádu nejdem na výlet (smiech). Ani tam nebudem dva týždne za odmenu. Na každej olympiáde, na ktorej som štartoval, som zodpovedne a poslušne sedel v dedine na izbe. Okrem bežeckého areálu, kam sme chodili trénovať, jedálne a olympijskej dediny som nič iné nepoznal. Každú olympiádu som voľný čas trávil na izbe a zodpovedne som sa pripravoval na súťaže, ktoré ma počas nej čakali. Nikde som nechodil, žiadny iný šport, okrem bežeckého lyžovania, kým som mal povinnosti, som na olympiáde naživo nevidel. Teraz to bude opäť tak. So súťažami, ktoré ma v Soči čakajú, budem žiť celý čas olympiády! To je moja práca, za ktorú, ak ju urobím dobre, budem odmenený. Ak nie, tak nebudem… Je to moje zamestnanie. Tak sa k týmto povinnostiam musím stavať.

Takže urobme teraz rekapituláciu. Aký bude „cestovný poriadok“ vašich športových povinnosti na olympiáde v Soči?

Už v druhý deň olympiády bude skiatlon na 15 km klasickou technikou a 15 km voľnou technikou, v ktorom sa pokúsim o čo najlepší výsledok. Poslednou bežeckou disciplínou v programe olympiády už tradične býva mužská päťdesiatka. Som rád, že táto trať je akoby ušitá na moje miery, takže sa pokúsim o čo najlepší výsledok aj v tomto maratóne. Keď to tak zoberiete, ja budem v akcii prakticky celú olympiádu! Súťažiť začnem už druhý deň olympiády – a ak mi zdravie vydrží, tak skončím až v nedeľu 23. februára, v posledný deň olympiády. Medzi tým s Peťom Mlynárom budeme súťažiť v tímovom šprinte, ja som prihlásený aj na klasickú pätnástku, na ktorej by mal štartovať aj Peťo Mlynár.

Vy ste doteraz súťažili na štyroch olympiádach. Môžete sa v myšlienkach vrátiť k jednotlivým vašim olympijským vystúpeniam? Ktorá zimná olympiáda z tých doterajších vám najviac sadla a prečo?

Nagano bolo moja prvá olympiáda. Veľmi intenzívne som to prežíval. Ako som výkonnostne rástol, tak som sa maximálne zodpovedne sústreďoval na svoj výkon. Ak to mám teraz hodnotiť, tak mne najviac ´sadla´ zimná olympiáda 2006 v Turíne. Prečo? Bolo to blízko. V Európe. Počasie počas nej bolo také, ako u nás. Navyše, ja som bol v dobrej forme, čo sa priaznivo odrazilo aj na výsledkoch. Takže najviac sa mi páčilo v Turíne. Olympiádu vo Vancouveri mnohí označovali za najkrajšiu a najlepšiu, ale mne tak nepripadala. Možno bola výborná pre hokejistov. Predsa len Kanada je kolískou hokeja. Ale nám lyžiarom nesedelo to vrtkavé prímorské počasie. Tam tie teploty v našom areáli lietali hore – dolu. A to isté hrozí aj teraz v Soči. Tiež to bude pri mori. Tiež bude umením trafiť voskovanie lyží.

Martin Bajčičák sa vytrápil v klasike, skejt bol dobrý
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Bežecké trate v dejisku tohoročne olympiády dôverne poznáte. Lanská generálka vám na nich vyšla nad očakávanie dobre. Priamo na členitých tratiach ste ukázali, že ešte treba s vami počítať. Aké máte spomienky na tú minuloročnú vydarenú generálku?

Máte pravdu. Trate v Soči poznám. Vyskúšal som si ich počas minuloročnej generálky. A bol som s nimi spokojný (smiech). Preto môžem povedať, že najmä skiatlon, ktorým môj program na olympiáde v Soči začínam, mi sadol. Záverečný finiš je v kopci, čo mne, ktorý teraz behám najmä dlhé vytrvalostné behy, veľmi vyhovuje. Pokúsim sa podľa toho ušiť taktiku – a verím, že niečo v Soči ukážem. Veď preto do Ruska aj cestujem (smiech).

Ako reprezentačný tréner momentálne funguje Stanislav Holienčík?

Áno, on je teraz uvedený ako reprezentačný tréner pre mužov – bežcov. Ale ja sa v podstate pripravujem sám. Som už natoľko skúsený, že si viem naordinovať správny tréning. Navyše, spôsob prípravy konzultujem s ľuďmi z českého tímu, s ktorým som v príprave. Stano je štátny tréner pre úsek bežeckého lyžovania. Má na starosti mužov.

Ako ste prijali fakt, že trénera vám oficiálne robí bývalý bežec na lyžiach, ktorého ste spolu s Ivanom Bátorym prakticky vychovali?

Ja som ho určite nevychoval (smiech). On mal svojho trénera, my s Ivanom sme mali svojho trénera.

Nemyslíme to doslova, ale vy dvaja s Ivanom Bátorym ste predsa oveľa mladšiemu Holienčíkovi voľakedy dávno pomáhali aklimatizovať sa v prostredí špičkových medzinárodných pretekov?

o bolo už dávno (smiech). To už ani pravda nie je (smiech). Stano je teraz môj štátny tréner. Aj keď momentálne v sezóne pred Soči som fungoval v partii s českými bežcami (krátka odmlka). Trénovali sme spolu s Lukášom Bauerom a jeho realizačným tímom. Mali sme aj spoločných servismanov, ktorí sa nám starali o lyže. S Čechmi sme fungovali spolu s Peťom Mlynárom. Predtým som bol členom jedného nadnárodného tímu, ktorý sa špecializoval na vytrvalostné maratóny ako je Jizerská päťdesiatka, Biela stopa, Vasov beh a podobné dlhé behy. Takže základ pre olympijský maratón na 50 kilometrov mám dobrý.

Zhováral sa Štefan Žilka

Martin Bajčičák sa narodil 12. júna 1976 v Dolnom Kubíne. S lyžovaním začal ako 9-ročný v TJ Zakamenné (okr. Námestovo). Od roku 1994 je členom Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR (SŠŠR MV SR) ŠKP Štrbské Pleso. Momentálne býva v Tatranskej Štrbe. Je jediným Slovákom, ktorý v kariére vyhral preteky Svetového pohára v behu na lyžiach. Stalo sa to 12. februára 2005 v nemeckom Reit im Winkli, kde bol najrýchlejší v behu na 15 km voľnou technikou. V tej istej sezóne 2004/2005 v celkovom hodnotení Svetového pohára skončil na 16. mieste, na MS 2005 v Oberstdorfe bol štvrtý v skiatlone (t. j. kombinácia klasického behu a voľnej techniky, pozn.). Na ZOH 1998 v Nagane bol členom štafety SR na 4×10 km, ktorá dobehla na 11. mieste. Na ZOH 2002 v Salt Lake City vybojoval v behu na 50 km klasicky 12. miesto, na ZOH 2006 v Turíne skončil ôsmy v skiatlone a rovnakú pozíciu získal spolu s Ivanom Bátorym v tímovom šprinte. Na MS 2007 v Sappore dobehol šiesty v behu na 50 km klasickou technikou s hromadným štartom a v skiatlone bol osemnásty. V seriáli Svetového pohára v roku 2008 obsadil konečnú 35. pozíciu. Na MS 2009 v Liberci bol opäť v elitnej desiatke v behu na 15 km klasicky, v skiatlone obsadil 15. priečku. Do svetovej dvadsiatky sa dostal aj na MS 2011 v Oslo (19. miesto v behu na 15 km klasickou technikou), v bežeckom maratóne na 50 km voľnou technikou obsadil 25. miesto, v stíhacích pretekoch na 30 km ho klaifikovali v cieli na 26. pozícii. Na svetovom šampionáte 2013 vo Val di Fiemme obsadili s Petrom Mlynárom v tímovom šprinte 20. pozíciu, kým v behu na 50 km klasicky bol M. Bajčičák tridsiatyštvrtý. Celá táto bilancia dokazuje, že rodák z Oravy si neuveriteľných 18 rokov udržuje vysokú výkonnosť. Aj vďaka tomu je aktuálne piaty raz na ZOH, a štartoval na deviatich svetových šampionátoch! V roku 1996 sa v Asiagu stal juniorským vicemajstrom sveta v behu na lyžiach na 10 km klasicky. Okrem lyžovania sa v lete venuje aj behu do vrchu, v ktorom sa v roku 1994 stal juniorským majstrom sveta, neskôr v ňom získal titul aj majstra Európy a niekoľkokrát ako člen štafety SR sa tešil aj z medailových pozícii, ktoré pre Slovensko vybojoval. Je absolventom trénerstva na Fakulte telesnej výchovy a športu UK Bratislava. V rokoch 2011 –2012 bol štátnym trénerom slovenského družstva v behu na lyžiach. V roku 2013 trénoval v medzinárodnom Ix Mind Racing Teame a zameral sa na dlhé vytrvalostné a masové behy. V sezóne pred ZOH v Soči úzko spolupracoval s českým tímom okolo Lukáša Bauera. Spolu s ním sa v tomto tíme pripravuje aj Peter Mlynár. Jeho reprezentačným trénerom je Stanislav Holienčík.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Martin BajčičákPeter Mlynár