Výroba elektriny z vetra by v roku 2025 mala predbehnúť výrobu z jadrových elektrární, Slovensko však vietor prakticky nevyužíva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Veterné mlyny
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Výroba elektriny z vetra by v roku 2025 mala predbehnúť výrobu z jadrových elektrární. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Celkovo by sa pritom výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov mala vo svete do roku 2028 zvýšiť o takmer 70 %.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v tejto súvislosti upozorňuje, že na Slovensku sa stále nepodarilo vytvoriť prostredie, ktoré by nám umožnilo naskočiť na trend vyššieho využívania elektriny z vetra.

Slovensko vietor nevyužíva

V minulom roku pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 GW nových výrobných zdrojov na báze OZE. Rovnako ako vlani tak aj v najbližších piatich rokoch budú hlavným ťahúňom rastu fotovoltické elektrárne nasledované veternými elektrárňami. Pri veternej energetike vidí pritom IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu povoľovacie procesy.

„V prípade Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram,“ upozornil člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Výhody veterných elektrární

Význam OZE pre pokrytie potrieb v oblasti energií potvrdzuje aj fakt, že v roku 2028 budú podľa IEA pokrývať 42 % výroby elektriny, pričom podiel veterných a solárnych elektrární bude na úrovni 25 %.

„Aj tieto čísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba dočasný fenomén,“ zdôraznil Lacko.

Výhodou veterných elektrární v porovnaní s tradičnými zdrojmi je nižšia výrobná cena elektriny a v prípade vhodne nastavených povoľovacích procesov aj pomerne rýchly proces výstavby.

Z legislatívneho hľadiska sa nič nezmenilo

Práve pomalé tempo zmien v povoľovacích procesoch môže pritom podľa SAPI spôsobiť, že Slovensko aktuálne celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj prospech.

„V tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré procesy sa ešte skomplikovali,“ zhodnotil Lacko.

Za jednu z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj technické kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie si vyžadujú viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Lacko
Firmy a inštitúcie Medzinárodná energetická agentúra (IEA)SAPI Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu