Ceny stavebných materiálov lámu rekordy, zdraželi aj ďalšie tovary

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Stavba domu, stavebníctvo
Stavebníctvo po augustovom raste znovu vykázalo medziročný pokles tržieb o 2,1 percenta. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Šetrenie bude tento rok pre Slovákov ešte náročnejšie. Okrem cien potravín totiž stúpli ceny všetkých výrobných materiálov, a to v niektorých prípadoch až o 100 percent.

Kúpa auta alebo rekonštrukcia domu sa tak predraží napríklad kvôli oceli, izolačným alebo stavebným materiálom.

Drevo putuje do zahraničia

Najvýraznejšie totiž vzrástli ceny v drevopriemysle, napríklad lepené nosníky, hranoly alebo dosky dokonca o viac ako sto percent.

„Dôvodov je niekoľko, ale tým najrozhodujúcejším je neustále sa zvyšujúci dopyt po dreve z Európy v zámorí a v Číne,“ uviedol Peter Zemaník zo Zväzu spracovateľov dreva SR.

Na rast cien vplýva aj skutočnosť, že množstvo dreva, ktoré možno na tento účel v Európe spracovať, stále klesá. Napríklad  na Slovensku podľa Zemaníka o 30 percent.

V praxi to znamená, že neušetrí ani domáci kutil, ktorý by si chcel drevo opracovať sám. Cena guľatiny totiž narástla o 30 až 40 percent oproti roku 2020.

Rástli aj ceny umelých materiálov

O 60 až 90 percent narástli ceny plastov, najmä polystyrénu a minerálnej vaty, čo znamená, že porastú ceny napríklad stenových panelov, plastových okien a potrubí.

Dôvodov je pritom niekoľko, ale kraľuje im predovšetkým pandémia, ktorá na niekoľko mesiacov pozastavila výrobu a obmedzila dopravu.

Po tom, čo sa situácia opätovne zlepšila, sa sklady veľmi rýchlo vyprázdnili a výrobcovia ich nestíhali sami doplniť. Firmy si plasty dokonca nemohli zaobstarať ani zo zámoria.

Jeho celosvetový producent Texas totiž zažil extrémnu zimu, ktorá zastavila okrem iného aj produkciu rafinérií a chemičiek.

„Situáciu komplikuje aj to, že veľké množstvo materiálu inokedy určeného pre stavebníctvo ide do automobilového priemyslu a predzásobovanie obchodných firiem a spracovateľov,“ doplnila Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti Fingo.sk.

Autá nebudú lacnejšie

Neznamená to však, že nové autá budú automaticky lacnejšie. Naopak, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu SR Ján Pribula zaznamenal nárast cien.

Došlo k tomu napriek tomu, že ich zvyšovanie nie je také jednoduché, ako by si na prvý pohľad spotrebitelia mysleli.

Dodávatelia dielov majú totiž s odberateľmi  dlhodobé kontrakty platné na celý projekt, pričom sa pri podpise zaväzujú aj k medziročným úsporám a znižovaniu cien. Možno ich ale zvýšiť z objektívnych dôvodov, napríklad pre nárast cien základných surovín.

Okrem plastov sa tak na koncovej cene auta odrazí aj spomínaná rastúca cena ocele a opatrenia Európskej únie, prostredníctvom ktorých by mala rásť bezpečnosť vodičov.

Zákazníci sa musia pripraviť na zvyšovanie cien vozidiel nielen z dôvodu zvyšovania cien vstupov, ale aj z dôvodu príchodu nových technológií a zavádzania nových prvkov aktívnej a pasívnej bezpečnosti do vozidiel všetkých kategórií,“ uviedol Pribula.

Drahšia elektronika a služby

Situácii nepomáha ani skutočnosť, že niektoré komponenty do výroby áut alebo iného tovaru dokonca chýbajú. Už známym príkladom sú elektronické čipy, ktorých nedostatok pociťujú výrobcovia počítačov alebo mobilných telefónov.

„To predlžuje jednotlivé dodávky a tiež zvyšuje ceny výrobkov,“ vysvetlil Michal Lehuta, makroekonóm z VÚB banky.

Vyššie ceny môžu zákazníci očakávať aj pri zariaďovaní domácnosti alebo nákupe odevov, aj keď tu nárasty nedosiahli rekordy ako v oblasti stavebníctva.

Podľa údajov analytičky Jany Glasovej z 365.bank medziročne cena nábytku a zariadenia domácností vzrástla v júni o 1,7 percenta a oblečenie a topánky o rovné percento.

Za rovnaké jedlo v reštaurácii alebo pobyt v slovenskom hoteli zase spotrebitelia zaplatia o 3,5 percenta viac ako pred rokom. Za bývanie a energie o 1,2- percenta.

Za viac peňazí menej muziky

Odborníci sa pritom zhodujú, že rast cien možno pri nezmenených podmienkach očakávať aj naďalej.

„Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo,“ uviedla pre portál voFinanciách.sk Glasová, podľa ktorej jej priemerná úroveň dosiahne za tento rok 2 percentá a môže byť aj vyššia.

Podobne situáciu hodnotí aj Lehuta, ktorý nie je optimistický ani pri predpovedi budúcoročného vývoja. V roku 2022 by totiž podľa neho mala inflácia vyšvihnúť až nad 3 percentá, k čomu by mal prispieť najmä rast regulovaných cien energií.

Za našetrené peniaze počas pandemického lockdownu tak spotrebitelia do budúcna nakúpia menej, než si pôvodne mysleli.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ján PribulaJana GlasováLenka BuchlákováMichal LehutaPeter Zemaník
Firmy a inštitúcie 365 bankFinGO.skVoFinanciachVÚB Všeobecná úverová bankaZväz automobilového priemyslu Slovenskej republikyZväz spracovateľov dreva SR