Rodičia môžu pri žalovaní škôl pre povinné nosenie rúšok uspieť. Riaditeľov by mohla zachrániť zmena opatrení

Nespokojnosť rodičov s rúškami môže nakoniec viesť k uzatvorenie škôl. Foto: Sieť nemocníc AGEL

Otvárajú sa školy, ruší sa povinné testovanie, no mnohým rodičom vadí, že ich deti musia mať počas vyučovania na tvári rúško. Zatiaľ, čo si po prvej vlne pandémie vymieňali na internete rady, ako túto povinnosť obísť, teraz sa rozhodli hroziť žalobami.

Dôvodom je podľa rodičov diskriminácia či porušovanie práva detí na vzdelanie. Vyvrátiť alebo potvrdiť tieto výroky môže súd.

Otvorený list

Právnička Eva Bieliková v otvorenom liste adresovanom riaditeľovi ZŠ Pavla Marcelyho na Drieňovej ulici v Bratislave Gabrielovi Kalnovi tvrdí, že deti sú diskriminované a škola im neumožňuje plniť si povinnú školskú dochádzku.

„Odmietnutím umožniť vstup žiaka do interiéru školy bez prekrytia horných dýchacích ciest rúškom, šálom alebo šatkou, ako aj bez predloženia negatívneho testu maloletého dieťaťa, môžu byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže,“ tvrdí Bieliková.

Ministerstvo prenieslo zodpovednosť na školy

Podľa advokátky Evy Kováčechovej vznikla celá situácia preto, že ministerstvo školstva nešťastne prenieslo zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania opatrení na školy a na ich zriaďovateľov.

„Mnohé školy teraz preto čelia predžalobným výzvam, či už rovno žalobám alebo trestným oznámeniam len za to, že vyžadujú dodržiavanie opatrení, ktoré vyplývajú z uznesenia vlády a z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky“ vysvetľuje advokátka spolupracujúca s organizáciou Via Iuris.

Vyhlášky vydáva hlavný hygienik, ktorý stojí na čele Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, na základe uznesení vlády. Práve tie tvoria právny základ pre konkrétne vyhlášky, ktoré následne upravujú povinnosti prevádzkovateľov a zamestnávateľov prijať určité hygienické opatrenia.

Príkladom môže byť zavedený zákaz vstupu na pracovisko bez preukázania sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19 či zavedenie povinnosti nosiť respirátor FFP2 alebo N95/KN95 vo všetkých interiéroch.

Do tohto okruhu inštitúcií, ktoré sú povinné sa týmito vyhláškami riadiť, patria aj školy a školské zariadenia, na ktoré sa však vzťahuje výnimka, ktorá deťom ako aj zamestnancom škôl umožňuje namiesto respirátorov nosiť rúška.

Testovanie nebude, rúška však zostávajú

To potvrdzuje aj pre školy záväzné rozhodnutie ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), ktoré okrem iného hovorí o obnovení školského vyučovania v súlade s podmienkami, pre jednotlivé okresy v rámci COVID automatu, ktorý bol tak isto schválený a aktualizovaný vládou.

Rodičia ako aj deti tak majú povinnosť nosiť rúška a tiež testovať sa podľa podmienok, ktoré stanovuje automat pre jednotlivé stupne varovania, respektíve vyhlášky ÚVZ a uznesenia vlády.

Testovanie školákov, deti, sliny
Testovanie školákov na ochorenie COVID-19 pomocou kloktacích sád. Foto: Sieť nemocníc AGEL

Tá napríklad už stihla zrušiť povinnosť preukazovania sa negatívnym testom pri ceste a pri vstupe do školy mimo čiernych okresov. Deti ani ich rodičia sa tak už nebudú musieť pravidelne testovať od 3. mája 2021.

Nosenie rúšok počas vyučovania však zostáva v platnosti a špeciálnu pozornosť mu nevenuje ani ministerstvo školstva vo svojom stanovisku, ktoré malo odpovedať na niektoré otázky v súvislosti s obnovením vyučovania a otvorením škôl.

Situáciu by mohlo zmeniť rozhodnutie súdu

Rezort však uvádza, že jediným spôsobom, ktorým možno dosiahnuť zánik takejto povinnosti je rozhodnutie súdu o nezákonnosti vyhlášky alebo opatrenia, ktoré však v súčasnosti chýba.

Potvrdzuje to aj odborník na ústavné právo Juraj Jankuv. „Zatiaľ som v rámci judikatúry slovenských súdov nenašiel taký rozsudok, ktorý by riešil otázku legality nosenia rúšok,“ uviedol pre portál vŠkolstve.sk.

To však neznamená, že by v budúcnosti k takému rozhodnutiu súdu nemohlo prísť. Rodičia totiž majú právo obrátiť sa v týchto otázkach na všeobecný alebo dokonca Ústavný súd SR.

Ten by mohol následne posúdiť, či skutočne dané opatrenia poškodzujú práva detí a v prípade potreby ich vyhlásiť za nezákonné. Podľa Jankuva je takýto postup možný, avšak pre rodičov menej efektívny.

„Súdy majú svoje lehoty, ktorých výsledkom by bolo, že by sa rodičia nápravy nemuseli domôcť v nejakom rozumnom čase,“ vysvetľuje odborník.

Príklady zo zahraničia už sú

Efektívnejšie je preto, keď sa rodičia obracajú na súd s trestnoprávnou žalobou priamo proti škole. Vďaka vyššej naliehavosti takýchto konaní sa môžu dopracovať k skoršiemu výsledku, ktorý môže byť v ich prospech.

V rámci Európskej únie () už sú aj také príklady, kedy došlo k zrušenie povinnosti nosenia rúšok na niektorých školách. Jankuv uviedol prípad nemeckej matky, ktorá na oblastnom súde vo Weimare podala žalobu voči škole, ktorú navštevujú jej dvaja synovia.

Tvrdila, že jej deti sú poškodzované fyzicky, psychicky aj pedagogicky bez toho, aby nanucované opatrenia mali akýkoľvek prínos pre nich alebo kohokoľvek iného. Súd jej po vypočutí znalcov dal za pravdu a povinnosť nosiť rúška na danej škole zrušil.

Stotožnil sa totiž s vyjadrením lekárky a hygieničky Ines Kappsteinovej, ktorá po preštudovaní dostupnej medzinárodnej literatúry vyhlásila, že efektivita rúšok u zdravých ľudí na verejnosti nie je podporená vedeckými dôkazmi.

Tiež argumentovala, že pri ich nosení môže u detí dôjsť k zníženiu prísunu kyslíka, ktorý je dôležitý pre ich zdravý vývoj a fungovanie, pričom podľa nemeckého súdu by tieto následky muselo znášať 100 000 detí celý týždeň, aby sa zabránilo jednej nákaze.

Tým by sa porušila aj na Slovensku platná zásada, podľa ktorej ochrana práva jednotlivca nemôže porušovať práva iných.

„Slovenský právny poriadok vychádza pri ochrane ľudských práv z rovnakých zásad ako právny poriadok Spolkovej republiky Nemecko. Rodičia teda majú šancu pred súdom uspieť,“ konštatoval Jankuv.

Školy by sa nemali báť trestu  

Aké by však v takom prípade hrozili pre školu sankcie je podľa odborníka na ústavné právo ťažko predpovedať. Riaditelia by sa však nemali obávať pokút alebo trestu odňatia slobody.

Podľa nemeckého príkladu je oveľa reálnejšie uloženie opatrenia, podľa ktorého by škola nesmela požadovať od žiakov nosenie rúšok či respirátorov.

Situáciu by mohla zjednodušiť aj zmena alebo zrušenie opatrenia ÚVZ, ktoré po deťoch nosenie rúšok v škole vyžaduje. „Týmto by sa riaditelia škôl mohli vyhnúť prípadnému trestnému stíhaniu v budúcnosti,“ vysvetľuje Jankuv.

Nezabúdajme na deti

Spory medzi rodičmi a školou by sa nemali riešiť na súde ani podľa psychologičky Beáty Sedlačkovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie. Môže totiž zasiahnuť aj samotné deti, ktoré budú akýkoľvek konflikt počas súčasnej náročnej situácie vnímať negatívne.

Prvoradý je podľa Sedlačkovej totiž ich návrat a zotrvanie v školách, ktoré však pri hroziacich žalobách nemusí byť úspešné. „Ešte sa ani nestihli do škôl vrátiť všetky deti (stredoškoláci) a hrozí ich zatváranie,“ reagovala na situáciu psychologička.

Napríklad starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren totiž už avizoval, že ak by mali čeliť žalobám zo strany rodičov, radšej by školy znova zatvorili.

Psychologička hovorí, že aj toto je situácia, kedy by sa dalo deťom ukázať, ako primerane riešiť konflikty. „Vhodné by bolo ísť cestou zmierovania s využitím mediácie,“ radí psychologička.

Pomôcť by mohol aj jednoznačný signál rodičom, ktorý by upozornil na to, že otvorenie škôl je pre spoločnosť prioritou.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Beáta SedlačkováBranislav GröhlingErika DrgoňováEva BielikováEva KováčechováGabriel KalnaInes KappsteinováJana HrabkováJuraj JankuvMária Dvončová
Firmy a inštitúcie Denník NEU Európska úniaSaS Sloboda a SolidaritaSociálna poisťovňaÚrad verejného zdravotníctva Slovenskej republikyÚS Ústavný súd SRVýskumný ústav detskej psychológie a psychopatológieWebnoviny.skZŠ OstredkováZŠ Pavla Marcelyho