Depresia ročne stojí slovenskú ekonomiku viac ako 71 miliónov eur

Depresia
Foto: ilustračné, Thinkstock

Na Slovensku trpí depresiou viac ako 300-tisíc ľudí, pričom ročne ich pribudne takmer 15-tisíc. Celkové náklady na komplexnú starostlivosť o týchto pacientov prevyšujú 71 miliónov eur.

Zistila to analýza Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Podľa jej autora Róberta Babeľu je napriek týmto údajom depresia na Slovensku stále vnímaná ako stigma.

Štúdiou chceli upozorniť na to, že je potrebné zohľadňovať nielen zdravotné, ale aj sociálne náklady. Zdravotné náklady predstavujú totiž iba tretinu (32%) z celkových.

Hlavnú časť, teda 68 percent, tvoria práve nepriame, sociálne náklady.

Liečbu dostane len jeden z piatich pacientov

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), depresia najčastejšie vyraďuje človeka z bežného života. Do roku 2020 bude druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti (PN) na svete.

Na Slovensku je však diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere iba jeden z piatich ľudí trpiacich depresiou.

Na základe dát Sociálnej poisťovne bolo v minulom roku 5 222 pacientov s depresiou PN. Náklady na ich liečbu boli viac ako 11 miliónov eur. Počet pacientov s depresiou, ktorí poberajú invalidný dôchodok, je nižší (2 646). Náklady v tomto prípade predstavujú 8,8 milióna eur.

Strata produktivity vyjde slovenskú ekonomiku 31,5 milióna eur

Okrem týchto nákladov je potrebné rátať aj s celkovým dopadom straty produktivity pacientov s depresiou v práci.

Tá stojí slovenskú ekonomiku 31,5 milióna eur. Celkovo tak nepriame náklady na pacientov s depresiou činia viac ako 48 miliónov eur. Tie priame predstavovali 23 miliónov eur. Spolu nás to minulý rok stálo viac ako 71 milióna eur,“ vysvetlil autor analýzy.

Babeľa upozornil, že v tejto súvislosti nám stále chýbajú presnejšie dáta.

Celkové náklady, pokiaľ by sme mali adekvátne údaje, by mohli dosiahnuť približne 770 miliónov eur,“ konštatoval.

Ako Babeľa upozornil, väčšina pacientov sa nelieči. Celkový dopad neproduktívnej prítomnosti ľudí s depresiou v práci by bol viac ako 660 miliónov eur. Ak by sa k tomu pripočítali aj náklady na stratu produktivity práce kvôli predčasnej smrti – samovražde, stálo by to ďalších 38 miliónov eur.

Vlani spáchalo samovraždu 126 ľudí trpiacich depresiou, ktorí mali v priemere 48 rokov.

Treba investovať do preventívnych programov

Podľa prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíry Izákovej je potrebné investovať do preventívnych programov a uľahčiť prístup pacientom k pomoci.

Gro prevencie by sme mali cieliť na deti a mládež, ale tieto aktivity musíme smerovať aj na zamestnávateľov. Je potrebné pracovné fungovanie nastaviť tak, aby sme si nezvyšovali stres,“ podotkla.

Ísť cestou prevencie je podľa Matúša Virčíka z občianskeho združenia No more stigma dobrým smerom aj v boji proti stigme, ktorú toto ochorenie stále predstavuje.

Je potrebné spolupracovať so všeobecnými lekármi a dostať depresiu do preventívnej prehliadky,“ podotkol.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ľubomíra IzákováMatúš VirčíkRóbert Babeľa
Firmy a inštitúcie No more stigmaSlovenská psychiatrická spoločnosťVysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety