Odborník odpovedá, či nežiaduce účinky po očkovaní súvisia s levelom ochrany, ktorý vakcína poskytuje

Vakcíny, COVID 19, očkovanie
Prázdne liekovky vakcín od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca Foto: SITA/AP Photo/Matthias Schrader

Svetová populácia čoskoro prekročí hranicu 15 percent plne zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Ide o viac ako 1,15 miliardy ľudí. Aspoň jednu dávku vakcíny už dostalo viac ako 2,23 miliárd obyvateľov Zeme.

Viac o téme: Koronavírus

Väčšina pocítila nežiaduce účinky vakcín minimálne vo forme bolesti v mieste vpichu, niektorí však ani to. Práve ľudia, ktorí žiadne vedľajšie účinky po očkovaní nezaznamenali, sa však pýtajú, či bude vakcína u nich účinkovať.

Túto otázku často kladú najmä odborníkom, napríklad aj z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Existuje priama súvislosť medzi podaním vakcíny, nežiaducimi účinkami a ochranou pred koronavírusom?

Nie je to 100 percent

V rozhovore pre Medical News Today profesor William Schaffner, ktorý na Vanderbilt University v Nashville vyučuje odbor infekčných chorôb, uviedol, že „neexistuje žiadna priama korelácia medzi vedľajšími účinkami a ochranou“.

To, že človek nebude proti koronavírusu dostatočné chránený aj napriek očkovaniu, sa môže stať. Avšak je to aj z dôvodu účinnosti vakcín. Žiadna zo schválených a používaných vakcín momentálne nie je účinná na 100 percent.

Ani jedinci s oslabeným imunitným systémom nemusia byť schopní vybudovať si imunitu voči vírusu SARS-CoV-2, a to pre spôsob, akým vakcíny fungujú. Ich hlavným cieľom je totiž donútiť telo vybudovať si imunitu samostatne.

Podľa profesora Schaffnera aj niektoré lieky, ako napríklad imunosupresíva, či iné lieky používané pri liečbe rakoviny, môžu takisto negatívne ovplyvniť účinnosť vakcín proti COVID-19.

Testy na protilátky

Niektorí odborníci preto navrhovali, aby sa účinnosť vakcíny u takýchto jednotlivcov potvrdzovala napríklad testom na protilátky. Tie však takisto neposkytujú dostatočný dôkaz o tom, že ochrana je dostatočná.

Imunita vzniká napríklad aj na bunkovej úrovni. Krvný test preto protilátky odhaliť nemusí alebo naopak, napriek ich vysokému počtu môže byť ochrana človeka nedostatočná. Tento postup preto neodporúča ani Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).

Ľudia s testom na protilátky by navyše mohli získať falošný pocit, že sú pred koronavírusom v bezpečí, čo by mohlo viesť k tomu, že neúmyselne nakazia omnoho viac ľudí.

Slabnúca ochrana

Z hľadiska potenciálneho infikovania sa je veľmi dôležité aj to, kedy bol človek očkovaný. Plnú ochranu vakcína garantuje až po dvoch týždňoch od podania druhej dávky vakcíny, v prípade jednodávkovej schémy po prvej dávke.

Zdá sa tiež, že ochrana netrvá večne, ale postupne slabne. Niektoré krajiny už preto ponúkajú najohrozenejším skupinám obyvateľstva preočkovanie treťou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19.

Aj pri tej však bude stále platiť, že ak človek nepocíti žiadne nežiaduce účinky, neznamená to, že pred vírusom SARS-CoV-2 nie je chránený. Očkovanie stále predstavuje najefektívnejší spôsob, ako sa proti koronavírusu ochrániť.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe William Schaffner
Firmy a inštitúcie CDC Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôbFDA Úrad pre kontrolu potravín a liečivVanderbilt University