Postapokalyptický svet v meste Wu-chan. Ako to bude vyzerať po pandémii na Slovensku?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Koronavírus Čína Wu chan
Foto: SITA/AP Photo/Ng Han Guan

Čínske mesto Wu-chan sa do povedomia verejnosti dostalo ešte v decembri 2019, keď do sveta vyslalo správu o novom víruse SARS-CoV-2, ktorý sa v tamojšej provincii objavil. V tom čase ešte nikto netušil, že to bude začiatok pandémie.

O viac ako rok neskôr sa o inak pomerne nenápadnom meste hovorí ako o prvom postapokalyptickom. V meste s 11 miliónmi obyvateľov zaznamenali viac ako 50-tisíc prípadov nového koronavírusu, pričom tam doteraz zomrelo takmer 4 000 ľudí.

V oboch týchto štatistikách sme už čínske mesto predbehli. Život vo Wu-chane sa napriek relatívne dobrým číslam zásadne zmenil a čaká to celý svet. New York, Naí Dillí, Paríž či Praha, ale aj Slovensko  budú o pár mesiacov vyzerať rovnako. Aké to tam je?

Ako si to svet bude pamätať

Wu-chan, hlavné mesto provincie Chu-pej, patrí v strednej Číne k jednému z najväčších miest. V porovnaní s Pekingom je na počet obyvateľov polovičný, no žiadna z európskych metropol (ak nepočítame Istanbul) okrem Moskvy, nie je ľudnatejšia.

Pri tomto letmom porovnaní sa zdá, že pandémiu koronavírusu zvládli veľmi dobre, avšak treba zobrať do úvahy aj povesť Čínskej ľudovej republiky. Vo Wu-chane väčšina obyvateľov oficiálnych štatistikám neverí. Poznajú totiž príliš veľa ľudí, ktorí ochoreli či zomreli.

Čínska komunistická strana bola mimoriadne úspešná v rýchlom potláčaní infekcie, to sa jej nedá uprieť. Ale rovnako je mimoriadne silná pri kontrole toho, ako si na katastrofu bude pamätať nielen svet, ale dokonca aj ľudia, ktorí pandémiu prežili.

Majáky bez sirén

Lockdown vo Wu-chane sa často označuje ako nočná mora. Spočiatku mesto prepadol šok a hrôza, napriek tomu úradníci celé týždne obyvateľov ubezpečovali, že vírus sa „pravdepodobne nerozšíri“.

Ľudia sa tlačili v supermarketoch, aby si nahromadili jedlo alebo sa ponáhľali do nemocníc aj pri najmenšom náznaku kašľa či horúčky. Pripomeňme si, že na Slovensku to v marci nevyzeralo inak, plné obchody, zatiaľ však prázdne nemocnice.

Postupne sa vyprázdnili cesty, chodili po nich už len sanitky, ktoré v snahe zjemniť strach verejnosti zapínali iba majáky a sirény nechávali vypnuté. Po skončení 76-dňového lockdownu mesto uviedlo, že oficiálne zaznamenalo 50 333 infekcií spôsobených vírusom a 3 869 úmrtí.

„Tlmené“ úmrtia

Štúdie však naznačujú, že vírus infikoval oveľa viac ľudí. V celej Číne sa ale správy o úmrtiach „tlmia“. Vládna garnitúra sa snaží, aby sa všetci čo najskôr vrátili do práce a k bežným činnostiam. Jedinú spomienku predstavujú plné cintoríny a rôzne výstavy.

Tie vyzdvihujú úlohu armády a oslavujú lekárske tímy z celej Číny, ktoré prišli na pomoc do Wu-chanu. Zdravotníci, ktorí prišli o život v boji s pandémiou, majú svoje mená na bielej spomienkovej tabuli. Tisíce mŕtvych civilistov však nemajú žiadnu tabuľu, iba cintorín.

Koronavírus Čína Wu chan
Takto vyzerá postapokalyptický život v meste Wu-chan 26. januára 2021. Foto: SITA/AP Photo/Ng Han Guan

Malým dôkazom „skrášľovania“ údajov o úmrtiach je aj fakt, že Wu-chan stále nezverejnil štatistiku kremácií v prvom štvrťroku minulého roka, čo by za normálnych okolností už bol dávno spracovaný údaj.

Mesto hrdinov

Vo Wu-chane jej obyvatelia neveria nízkym číslam. Aj keď, odkedy vo zvyšku sveta vypukla pandémia naplno, je lákavé veriť propagande autorít a tváriť sa, že sú „mestom hrdinov“ a koronavírus zvládli lepšie, ako napríklad Spojené štáty.

Tiež netreba zabúdať na to, že nezávislí novinári, ktorí spochybňovali „žiarivé“ oficiálne správy, boli obviňovaní, zadržiavaní alebo dokonca väznení. Pre Čínu to však zrejme malo zmysel, sú jedinou významnou ekonomikou, ktorá počas pandémie naďalej rástla.

Vodcovia ešte pred skončením krízy začali tlačiť na miestnych úradníkov, aby ekonomiku v meste naštartovali. Infraštruktúrne projekty a továrne na spotrebnú elektroniku sa naplno rozbehli a zdá sa, že celkom úspešne.

Treba ísť ďalej

Okrem bohatších oblastí však bolo „oživenie“ miestnej ekonomiky veľmi nerovnomerné, dôvodom je hlavne nerovnosť v čínskej spoločnosti. Tržby v obchodoch s oblečením napríklad klesli najmenej o 30 percent v porovnaní s obdobím pred pandémiou.

Stánky a obchodíky v tržniciach sú zatvorené, aj tých vo vonkajších priestoroch s predajom ovocia či čerstvého mäsa je málo. Čínska vláda však ľuďom zdôrazňuje, že treba ísť ďalej. Smútok pozostalých tak súťaží s každodenným tlakom finančného prežitia.

Keď sa snažia „ísť ďalej“, obyvatelia často citujú čínske príslovie, ktoré varuje pred „zabudnutím na bolesť po zahojení jazvy“. Pre smútiace rodiny neostalo veľa času na trúchlenie, a to práve kvôli ekonomickej situácii, preto sa usilovne snažia zabudnúť.

Najbezpečnejšie miesto

Novinár New York Times žijúci vo Wu-chane priniesol zaujímavú reportáž, ktorá sa na prvý pohľad javí ako pozitívna. Fotografie ľudí v baroch, reštauráciách, kinách a v parkoch dávajú zvyšku sveta nádej, že raz budeme opäť žiť ako predtým. Opak je však pravdou.

„Wu-Chan je teraz najbezpečnejším mestom v celej krajine,“ hovorí odhodlane jeden z jeho obyvateľov. Iný si však zobral na rok neplatené voľno, lebo sa obáva, že sa vírus vráti: „Zostávam vnútri, ako sa len dá.“

Koronavírus Čína Wu chan
Takto vyzerá postapokalyptický život v meste Wu-chan 26. januára 2021. Foto: SITA/AP Photo/Ng Han Guan

Kto z nich má k situácii správny prístup? Tí, čo sa na pandémiu pozerajú, ako keby prežili zemetrasenie a boja sa, že sa vráti? Mnoho z nich na uliciach stále nosia masky, niektorí ostávajú doborovoľne izolovaní dlhé mesiace.

Návrat strachu

Takto sa správajú obyvatelia „mesta hrdinov“? V iných častiach Číny sa opäť objavujú nové ohniská koronavírusu. Úrady vyzývajú ľudí, aby sledovali príznaky, vyhýbali sa cestovaniu a zdržiavali sa mimo stravovacích priestorov.

Infračervené monitory skenujú obchody a hotely a zobrazujú nakupujúcich či hostí ako teplotné „kvapky“. V meste je stále mnoho stanovíšť, ktoré sú v pohotovosti, kontrolujú teplotu a registrujú prechádzajúcich ľudí.

Ľudia, ktorí COVID-19 porazili tvrdia, že susedia a príbuzní s nimi stále zaobchádzajú s podozrením, akoby mohli túto chorobu šíriť ďalej, a to napriek uisteniam lekárov o opaku. Kedy sa to skončí? Wu-chan dokazuje, že také ako kedysi, to už nemusí byť nikdy.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia