Japonci objavili ďalší rýchlo šíriaci sa kmeň koronavírusu. Slovenský vedec vysvetľuje, prečo ich je zrazu toľko

Virus Outbreak Hungary
Zatiaľ sa informácie o žiadnych existujúcich mutáciach, ktoré by boli rezistentné voči vakcíne, neobjavili. Foto: SITA/AP

Japonská vláda vzhľadom na prudko rastúci počet nových infekcií koronavírusom zaviedla v metropolitnej oblasti Tokia núdzový stav. Pre vážnu epidemiologickú situáciu Slovensko už krajinu vychádzajúceho slnka vyškrtlo zo zoznamu menej rizikových štátov.

Dôvodom náhleho nárastu infekcií má byť aj nový variant vírusu SARS-CoV-2, ktorý japonskí vedci počas uplynulého víkendu objavili. Informovala o tom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojich oficiálnych stránkach.

Po kmeňoch zo Spojeného kráľovstva, Juhoafrickej republiky a Nigérie ide už o štvrtý, ktorý vykazuje výraznejšiu zmenu oproti pôvodnému vírusu. Aj keď WHO vo svojom stanovisku tvrdí, že nové varianty nevykazujú zvýšenú závažnosť ochorenia, ľudia sa obávajú.

Chyby vírusu

„V prírode funguje evolúcia, vírus nie je výnimkou. Na evolúciu treba variabilitu, selekciu a čas. Variabilita je zabezpečená chybovosťou polymeráz, teda kopírok. Platí to o našom genóme, aj o genóme vírusu,“ vysvetľuje molekulárny biológ Peter Celec.

Polymeráza je enzým, ktorý syntetizuje dlhé reťazce polymérov alebo nukleových kyselín. Je to hlavný enzým podieľajúci sa na procese „prepisu“ genetickej informácie.

RNA vírusy ako SARS-CoV-2 sú podľa Celeca náchylnejšie na chyby. „Väčšina mutácií, teda chýb, vírusu nepomáha. Niektoré môžu,“ dodáva vedec. To by vysvetľovalo, prečo sa nové kmene šíria rýchlejšie ako pôvodný.

Bude to trvať dlho

Slovenský molekulárny biológ tiež vysvetlil, prečo nové mutácie vírusu nie sú smrteľnejšie a nebol pri nich zaznamenaný horší priebeh ochorenia. Z dlhodobého hľadiska totiž vírus nemá nič z toho, keď svojho hostiteľa zabije.

„Preto možno očakávať, že sa aj tento vírus postupne zmení až na jeden z bežných koronavírusov, ktoré sa množia, rozširujú, ale nezabíjajú,“ myslí si Celec. To určite môžeme považovať za dobré správy, ale vraj to bude trvať „dlho, určite roky“.

Dovtedy bude dôležitý selekčný tlak. „Pri krátkych priebehoch žiaden veľký tlak nie je, a teda sa môžu presadiť len tie varianty, ktoré sa rýchlejšie a ľahšie rozširujú,“ doplnil Celec odpoveď na otázku, prečo vírus mutuje.

Rezistentné kmene

Selekčný tlak na rezistenciu voči vakcíne bude aktuálny, až keď bude veľká časť populácie zaočkovaná. „Potom sa z plejády mutácií, ktoré väčšinou nie sú ani len objavené, možno vyselektujú niektoré rezistentné kmene,“ vysvetlil slovenský vedec.

V tom čase budeme podľa jeho slov radi, že sú, respektíve budú schválené viaceré rôzne a odlišné vakcíny. Zatiaľ sa však informácie o žiadnych existujúcich mutáciách, ktoré by boli rezistentné voči vakcíne, neobjavili.

„Samozrejme, v porovnaní s jarou je teraz oveľa, oveľa viac ľudí infikovaných, a teda existuje oveľa viac možností pre jednotlivé vírusové častice náhodne mutovať,“ dopĺňa na záver Celec.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Celec
Firmy a inštitúcie WHO Svetová zdravotnícka organizácia