Problémy pri diagnostike a liečbe ADHD môže vyriešiť nový spôsob testovania

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Neschopnosť koncentrácie, zmätenosť, znížená funkcia mozgu
Nová štúdia odhalila, že u jedného z ôsmich ľudí, ktorí sa nakazia koronavírusom SARS-CoV-2, sa do šiestich mesiacov prejaví nejaké psychiatrické alebo neurologické ochorenie. www.thinkstockphotos.com

Zavedenie počítačovej simulácie na identifikáciu symptómov ADHD má potenciál poskytnúť nový objektívny nástroj na určenie prítomnosti a závažnosti problémov v správaní. V novej štúdii to uviedli vedci z americkej Ohio State University.

Väčšinu porúch duševného zdravia diagnostikujú na základe klinických rozhovorov a dotazníkov.

Kognitívne testovanie pri ADHD sa používa na odhalenie rôznych symptómov, ako napríklad selektívnej pozornosti, zlej pracovnej pamäte, ťažkostí s udržaním pozornosti a impulzívneho správania.

Komplikované príznaky

Najbežnejšie deťom pri teste povedia, aby po tom, ako uvidia určitý symbol či slovo, stlačili alebo nestlačili tlačidlo. Pri ADHD však často nezachytávajú komplikovanosť príznakov.

Dôležitým doplnkom sa môže stať výpočtová psychiatria, teda porovnanie počítačom simulovaného modelu normálnych mozgových procesov s nefunkčnými procesmi spozorovanými v testoch.

Výskumný tím preskúmal 50 štúdií kognitívnych testov na ADHD a opísal, ako by ich mohli doplniť výpočtové modely.

Základné ciele

Je všeobecne známe, že deti s ADHD sa rozhodujú pri vykonávaní úloh dlhšie ako zdravé deti. Testy sa pritom spoliehajú na priemernú dobu odozvy.

Komplikácie tejto dysfunkcie by mohol presne určiť výpočtový model, pretože poskytuje informácie, ktoré môžu klinickí lekári, rodičia a učitelia použiť na uľahčenie života detí s ADHD.

„Môžeme použiť modely na simuláciu rozhodovacieho procesu a vidieť priebeh rozhodovania v reálnom čase a presnejšie zistiť, prečo deťom s touto poruchou trvá rozhodovanie dlhšie,“ uviedla vedúca štúdie Nadja Ging-Jehli.

Vedci ponúkli odporúčania pre testovanie a klinickú prax na dosiahnutie troch základných cieľov: lepšej charakteristiky ADHD a akýchkoľvek sprievodných diagnóz súvisiacich s duševným zdravím, akými sú úzkosť a depresia.

Ďalej tiež zlepšenie výsledkov liečby – v súčasnosti reaguje na liečbu zhruba tretina pacientov s ADHD.

Tretím cieľom je potenciálna predpoveď, ktoré deti v dospelosti „stratia“ ADHD.

Problém s kategorizáciou

Sledovaný problém môže priblížiť rozhodovanie súvisiace so šoférovaním auta. Vodiči vedia, že po rozsvietení zeleného svetla na semafore môžu pokračovať v jazde, no nie všetci stlačia plynový pedál v rovnakom čase.

Bežný kognitívny test takéhoto správania by vodičov opakovane vystavoval rovnakému scenáru, aby zistili priemerný reakčný čas a použili jeho priemer a odchýlky na kategorizáciu vodičov.

Zistili by tak, že vodiči s ADHD reagujú pomalšie, no nezistia, prečo to tak je.

„V našej analýze sme ukázali, že táto metóda má viacero problémov, ktoré nám bránia porozumieť základným charakteristikám duševných porúch, akou je napríklad ADHD, a to nám zároveň bráni v hľadaní lepšej liečby,“ uviedla Ging-Jehli.

Odhalenie rôznych faktorov

Objasnila, že s pomocou výpočtového modelu môžu premýšľať o faktoroch, ktoré generujú pozorované správanie. „Tieto faktory rozšíria naše chápanie porúch a uznajú, že existujú rôzny typy jednotlivcov, ktorí majú rôzne deficity a vyžadujú si rôzne druhy liečby,“ dodala.

Analýza takisto identifikovala faktor, ktorý komplikuje ďalší výskum ADHD, a to širokú škálu navonok zjavných príznakov ako aj nepatrných symptómov, ktoré bežné testy veľmi ťažko odhalia.

Deti s ADHD majú veľa biologicky podmienených rozdielov, čo naznačuje, že jeden test založený na plnení úloh nestačí na presnú a zmysluplnú diagnostiku ADHD.

„ADHD nie je len o tom, že sa dieťa vrtí na stoličke. Môže to byť aj dieťa, pre ktoré je typické ,denné snívanie‘. I keď je takéto dieťa viac introvertnejšie a neprejavuje toľko príznakov ako hyperaktívne dieťa, neznamená to, že takéto dieťa netrpí,“ ozrejmila výskumníčka.

Dodala, že denné snívanie častejšie pozorujú najmä u dievčat.

Liečba a kvalita života

Ging-Jehli vyhlásila, že výpočtová psychiatria otvára dvere k širšej škále liečebných metód ADHD. „Musíme brať do úvahy rôzne typy vodičov a potrebujeme pochopiť rozdielne podmienky, ktorým sú vystavení. Nemôžeme robiť závery o diagnostike a možnostiach liečby len na základe jediného pozorovania,“ povedala.

Upozornila, že kognitívne testy a výpočtové modely by sa nemali chápať ako pokus o nahradenie súčasných klinických metód, ale ako doplňujúci nástroj.

Kombinácia kognitívnych a fyziologických testov by mohla poskytnúť silné údaje, ktoré by pomohli s lepšou diagnostikou a určením najefektívnejšej liečby. „Musíme lepšie pochopiť ADHD, aby mali deti a dospelí lepšiu kvalitu života a dostali najvhodnejšiu liečbu,“ vyjadrila sa.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Nadja Ging-Jehli
Firmy a inštitúcie Ohio State University