Virológ Boris Klempa: Počet nakazených koronavírusom je v skutočnosti vyšší

RNDr. Boris Klempa, DrSc.
RNDr. Boris Klempa, DrSc. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Podobá sa na SARS, ale aj na chrípku. Podľa virológa Borisa Klempu z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV je len otázkou času, kedy koronavírus odborníci potvrdia aj na Slovensku.

V rozhovore, ktorý poskytol pre portál vZdravotníctve.sk, sa dočítate, ako sa vírus prejavuje, prečo sa pravdepodobne dostane aj na Slovensko, či má zmysel nosenie rúška alebo kedy by sa mohol dať na ústup.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO neskrýva obavy z pandémie. Koronavírus z Číny je každým dňom bližšie aj k našim hraniciam. Čím je špecifický?

Ľudské koronavírusy spôsobujú bežné infekcie ako prechladnutie či nádcha. Čo je však zaujímavé, raz za čas sa stane, že zvierací koronavírus preskočí na človeka, a potom to ma také dramatické následky ako v prípade SARS-koronavírusu. Tento nový typ koronavírusu je SARS-koronavírusu geneticky veľmi podobný a zdá sa, že sa šíri ešte oveľa ľahšie.

Ako sa nákaza prejavuje?

Nakazení nemusia mať žiadne príznaky. Navyše, inkubačná doba trvá až dva týždne. Prejavuje sa v podobe bežných príznakov infekcie horných dýchacích ciest, ako je kašeľ, horúčka, kýchanie a ťažkosti pri dýchaní. To môže, ale nemusí, prejsť do oveľa ťažšej formy ochorenia, keď sú postihnuté pľúca, dochádza k ich zápalu. Ten môže byť natoľko ťažký, že pľúca zlyhávajú a zlyhávajú aj ďalšie vnútorné orgány. A môže dôjsť k úmrtiu.

Najväčší strach vzbudzujú informácie o úmrtiach nakazených. Koľkých percent infikovaných sa to týka?

Podľa súčasných čísel to vyzerá na 2-3 percentá, čo je ale veľmi predčasný odhad. Predpokladáme, že stále ešte zachytávame hlavne tie ťažké prípady. Tým pádom je počet prípadov v skutočnosti oveľa vyšší, len o nich nevieme. Percento smrteľných prípadov by teda mohlo byť výrazne nižšie, ako tie dve percentá.

Potvrdené nákazy koronavírusom hlási Rakúsko a pridávajú sa aj iné európske krajiny. Myslíte si, že sa vírus dostane aj k nám?

Je vysoko pravdepodobné, že sa vírus dostane aj na Slovensko. V tejto chvíli už s tým treba počítať. Ešte pred týždňom by som povedal, že sa vírus podarí zastaviť, že je to predovšetkým obrovský problém pre Čínu. Bohužiaľ, v mnohých ďalších krajinách dochádza k lokálnemu šíreniu vírusu. Veľkou komplikáciou sa zdá byť práve to, že ľudia, ktorí majú len veľmi mierne príznaky alebo subjektívne nevnímajú žiadne príznaky, sú schopní šíriť vírus na ostatných. Veľmi to komplikuje situáciu a takmer znemožňuje vírus kompletne zastaviť.

Môžeme sa pred ním nejako chrániť? Má napríklad zmysel nosenie rúšok?

Nosenie rúšok je taká kontroverzná téma. Určite nepredstavuje dokonalú ochranu a nie je to ani spôsob, ako vírus zastaviť. Primárne boli rúšky koncipované na to, aby chránili pacienta, ktorý je operovaný. Ten, kto rúško nosí, skôr chráni svoje okolie a nie seba. Rúška zároveň veľmi rýchlo strácajú účinnosť. Ulice plné ľudí v maskách nepomôžu.

Chrániť sa môžeme najmä tak, že sa budeme vyhýbať chorým ľuďom a masám. Zmysel má aj zvýšená osobná hygiena a časté umývanie rúk. To sú asi jediné veci, ktoré na individuálnej úrovni vieme robiť.

Koronavírus prichádza v čase chrípkovej sezóny. Ako ich odlíšiť? Môže sa organizmus nakaziť obomi vírusmi naraz?

Načasovanie je naozaj veľmi nešťastné. Obidve ochorenia sa objavujú súčasne a ich symptómy sú v podstate identické. Znamená to veľkú záťaž pre zdravotnícke systémy, ktoré sa snažia obe infekcie od seba odlíšiť. To je veľmi veľa úkonov navyše. Ku koinfekcii vírusov by teoreticky mohlo dôjsť, pretože k nim v prípade iných vírusov dochádza u ľudí aj u zvierat, ale v tejto konkrétnej situácii som ešte o takom prípade nepočul.

Predpokladáte, že tak, ako chrípka, aj koronavírus v apríli, máji odznie a prestane nás ohrozovať?

Je to možné. Treba počítať s tým, že ak príde k podobne pandemickej vlne ako pri chrípke, tak spontánne časom opadne tým, že sa postupne bude zvyšovať podiel ľudí, ktorí už ochorenie prekonali. A tým v podstate ustúpi.

Znamená to, že vírus zmutuje a stane sa súčasťou skupiny vírusov, ktoré kolujú v populácii?

Koronavírus určite zmutuje, pretože to, že vírusy mutujú, je dané podstatou ich genetického materiálu. Otázkou je, akým smerom sa jeho mutácie budú uberať. Je možné, že nebudú mať vôbec žiadny zásadný vplyv. Rozhodne sa nedá očakávať, že sa bude správať ako chrípka, ktorá ako keby unikala kolektívnej imunite tým, že zmení svoje povrchové proteíny. Chrípka je v tomto naozaj veľmi jedinečná. Mutácie predpokladáme, ale nemyslím si, že budú mať rovnaký potenciál ako pri chrípke.

Môže mať vplyv na šírenie vírusu aj počasie alebo klíma?

Určite áno, rovnako ako pri chrípkovej sezóne. Vlhkosť aj teplota majú na šírenie vírusu vplyv a dá sa predpokladať, že s príchodom leta, kedy je veľa slnečných dní, čiže veľa UV-žiarenia, a výrazne suchšie prostredie, vzduchom prenosné vírusy oslabnú.

Čo sa s organizmom deje po prekonaní vírusu? Môže na ňom zanechať trvalé stopy?

Samozrejme, sú vírusy, ktoré zostávajú dlhodobo v organizme alebo môžu spôsobovať nejaké trvalé následky, o koronavírusoch niečo také nie je známe. Vychádzame z toho, že ide o akútne ochorenie, ktoré kompletne odznie a človek vyzdravie. Po prekonaní ochorenia v sebe vírus už nenosí a žiadne trvalé následky mu nezostávajú.

Vírusy sú skúškou imunity, väčšinou ich treba vyležať. V prípade koronavírusu však vedci hovoria o nádejných antivirotikách…

Liečba je zatiaľ len symptomatická, to znamená podporná. Pacientovi len pomáhame, aby si jeho organizmus s vírusom poradil sám. Samozrejme, pri veľmi ťažkých formách, keď dochádza k zlyhávaniu pľúc, sú aj možnosti ako umelá ventilácia pacienta alebo mimotelové okysličovanie krvi. To sú procedúry, ktoré pomáhajú získať čas, aby si s infekciou telo poradilo.

Nádej, že budeme mať špecifické lieky konkrétne proti novému koronavírusu, je stále aktuálna. Výskum totiž začal bežať okamžite po jeho identifikácii. Normálne trvá vývoj liekov veľmi dlho, ale k dispozícii sú lieky vyvinuté voči iným vírusovým ochoreniam. Celý proces vďaka tomu dokážeme urýchliť s pomocou už schválených registrovaných liekov.

Zdá sa, že niektoré lieky, ktoré boli pôvodne vyvinuté proti HIV, vírusu chrípky alebo proti vírusu eboly, sú účinné aj v prípade koronavírusu a mohli by pomôcť práve pacientom s ťažkým priebehom ochorenia.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris Klempa
Firmy a inštitúcie Biomedicínsky ústav SAVVirologický ústav