ŽENEVA 15. októbra (WEBNOVINY) – Irán v utorok predložil medzinárodnému spoločenstvu svoje návrhy na odblokovanie rokovaní o jeho jadrovom programe. Iránsky plán predstavil počas asi hodinovej prezentácie v Ženeve minister zahraničia Muhammad Džavád Zaríf, novinárov však s podrobnosťami nezoznámili.
Dokument pod názvom Ukončenie zbytočnej krízy a otváranie nových horizontov prijali podľa diplomatov účastníci rokovaní vo formáte P5 +1 (piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko) pozitívne.
Aj námestník iránskeho ministra zahraničia Abbás Arakčí hovoril o „pozitívnej prvej reakcii“ na návrhy.
„Je tu pozitívna atmosféra. O našom pláne budeme podrobnejšie rokovať, no prvá reakcia bola dobrá,“ vyhlásil Arakčí s tým, že ide o realistický, vyvážený a logický návrh ďalšieho postupu. Minister Zaríf ešte po príchode do Ženevy povedal len toľko, že ide o trojfázový plán. Rokovania o iránskom jadrovom programe na čele so šéfkou diplomacie EÚ Catherine Ashtonovou budú pokračovať v utorok poobede a v stredu, Irán však bude zastupovať už len Arakčí.
Irán podľa Zarífa od schôdzky očakáva naštartovanie rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu v najkratšom možnom čase. Vyjadril však presvedčenie, že jedno stretnutie k dohode nepovedie, „keďže za roky sa nahromadila nedôvera“. Podľa jeho predstavy by sa vyjednávači mali najprv dohodnúť na pláne a jeho detaily majú byť následne dopracované na ďalšom stretnutí na ministerskej úrovni. Tlačové agentúry v súvislosti s rozhovormi pripomínajú, že po prvý raz je rokovacím jazykom angličtina, čo sa taktiež považuje za ústretový krok. V minulosti sa rokovalo v perzštine za účasti tlmočníkov.
Rokovania v Ženeve sú prvými, odkedy sa v auguste moci ujal nový prezident Hasan Rúhání, ktorý vyzval na intenzívnejší dialóg s cieľom zrušiť ekonomické sankcie uvalené na jeho krajinu. Líder islamskej republiky medzinárodné spoločenstvo opakovane ubezpečoval, že Irán pre zvyšok sveta nepredstavuje „absolútne žiadnu hrozbu“ a tamojší jadrový program slúži na „výlučne mierové“ účely.
Izrael varuje pred kompromisom v jadrovom spore
Izraelská vláda v utorok vyzvala svetové mocnosti, aby nepristúpili na čiastkové riešenie sporu okolo iránskeho jadrového programu, o ktorom zástupcovia jednotlivých strán momentálne rokujú v Ženeve. Takzvaný bezpečnostný kabinet vo svojom vyhlásení varuje, že akákoľvek dohoda nepredpokladajúca „úplné odbúranie iránskeho vojenského jadrového programu… by mohla viesť ku kolapsu sankčného režimu“. Izraelčania sa tak vyjadril po tom, ako skupina 10 amerických senátorov podporila zrušenie niektorých sankcií voči Teheránu v prípade, že bude ochotný v spore ustúpiť.
Skupina šiestich mocností (Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Spojené štáty) sa na dvojdňovom stretnutí v Ženeve zaoberajú novým návrhom z dielne Iránu, ktorý je prvým po nástupe umierneného prezidenta Hasana Rúháního. Podľa izraelského vyhlásenia by však mali mať na pozore pred „kozmetickými ústupkami“ a „odmietnuť pokusy Iránu dosiahnuť dohodu, ktorá mu ponechá schopnosť vyvíjať jadrové zbrane“.
Kabinet na druhej strane tvrdí, že nenamieta proti mierovému jadrovému programu, pri ktorom Iránci nebudú obohacovať urán alebo vyrábať plutónium. Iránski predstavitelia naďalej ubezpečujú, že jadrový program slúži výhradne na mierové účely a na obohacovanie uránu má ich krajina právo. Podľa Izraela si však nemôže takéto právo nárokovať „krajina, ktorá pravidelne zavádza medzinárodné spoločenstvo a porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN“.
Prvé stretnutie nového iránskeho ministra zahraničia Mohammada Džaváda Zarífa s jeho náprotivkami zo šiestich mocností sa uskutočnilo v septembri počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Na intenzívnejší dialóg s cieľom zrušiť ekonomické sankcie uvalené na krajinu vyzval nedávno aj samotný Rúhání. Na pôde OSN zároveň ubezpečoval, že islamská republika pre zvyšok sveta nepredstavuje „absolútne žiadnu hrozbu“ a tamojší jadrový program slúži na „výlučne mierové“ účely. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vtedy označil Rúháního slová za súčasť stratégie, ktorou chce Irán získať čas na pokročenie v oblasti jadrového zbrojenia.