Stovky miliónov na rozvoj dopravy z plánu obnovy. Dokážeme ich efektívne a načas využiť?

eurá
Ide už o druhú pokutu uloženú úradom pre SVP za to, že pri zabezpečovaní, resp. odoberaní motorových palív od Slovnaftu nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní. Foto: Ilustračné, pixabay.com.

Modernejšie a obnovené železničné trate, nové vlakové vozne a lepšie fungujúca verejná osobná doprava. Viac cyklistických trás, ale aj podpora využívania alternatívnych palív a rozvoj kombinovanej nákladnej dopravy. S reformami a veľkými investíciami v týchto oblastiach na Slovensku v najbližších rokoch tiež počíta Plán obnovy a odolnosti.

Stovky miliónov eur navyše z peňazí Európskej únie popri tradičných eurofondoch tak môžu ísť na rôzne dopravné projekty. Dokážeme však tieto nové štedré financie využiť efektívne, zmysluplne a načas do roka 2026?

Paralelne je totiž potrebné do konca roka 2023 dočerpať aj európske prostriedky z uplynulého programového obdobia 2014 až 2020, v čom stále zaostávame, a tiež začať využívať eurofondy už v novom období 2021 až 2027.

Portál NašaDoprava.sk zisťoval ako je na realizáciu plánu obnovy pripravené Ministerstvo dopravy a výstavby SR, aké projekty chce z neho financovať a aké problémy možno pri tom očakávať.

Osemsto miliónov na dopravu

Z celkového predbežného objemu plánu obnovy viac ako šesť miliárd eur je na projekty v oblasti dopravy vyčlenených približne 800 miliónov eur. Dôvodom navýšenia pôvodnej sumy 750 miliónov eur je indexácia cien medzi rokmi 2020 a 2026.

Tieto peniaze budú podľa rezortu dopravy čerpané postupne v závislosti od progresu v príprave nevyhnutných reforiem a realizácie investičných projektov. Zámerom je včas pripraviť jednotlivé reformy a spustiť projekty tak, aby mohli byť ukončené najneskôr do polovice roka 2026.

„Ide o nový nástroj s masívnou finančnou podporou, pričom mnohí máme veľké očakávania čo sa týka jednoduchosti niektorých procesov a obavy týkajúce sa komplikovanosti iných procesov,“ informoval o pláne obnovy hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf.

Navrhnuté opatrenia podľa rezortu zodpovedajú jeho dlhoročným snahám o podporu verejnej osobnej dopravy a cyklistickej dopravy alebo o lepšie využívanie kombinovanej prepravy s cieľom presunúť časť nákladnej dopravy z ciest na železnice.

„Z tohto hľadiska si preto myslíme, že máme dobrú východiskovú pozíciu, pričom na viacerých činnostiach sa už interne pracuje,“ uviedol hovorca.

Dominujú železničné projekty

Desať najväčších dopravných investícií v rámci plánu obnovy má celkové predpokladané náklady takmer 700 miliónov eur. Je medzi nimi až osem železničných projektov za viac ako pol miliardy eur, zamerané sú najmä na modernizáciu a rekonštrukciu infraštruktúry, čiastočne na obnovu vozidlového parku.

Súčasťou tohto zoznamu je aj rekonštrukcia ozubnicovej trate Štrba – Štrbské Pleso. Už onedlho ju dokončia, a tak vlastne bude jedným z prvých realizovaných dopravných projektov z plánu obnovy.

Najviac peňazí je vyčlenených na prvú časť modernizácie traťového úseku Poprad – Spišská Nová Ves. Spolu so zavedením komunikačného a zabezpečovacieho systému má na tento projekt ísť predbežne takmer 210 miliónov eur.

Elektrifikácia železničného úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné, vrátane komunikačného a zabezpečovacieho systému, má predpokladané náklady skoro 150 miliónov eur. Na projekty cyklistickej dopravy je vyhradených vyše sto miliónov eur.

Foto: Tomáš Mlynarčík.

Dlhodobé pozitívne efekty

Dopravný analytik a poradca Rastislav Cenký si myslí, že z hľadiska dopravy sú zámery a ciele nastavené dobre. „Ak sa realizácie chopia odborníci, je možné očakávať dlhodobé pozitívne efekty a zlepšenia v doprave,“ uviedol.

Dlhšie zastáva názor, že dostupné financie by sa mali alokovať efektívne, zmysluplne a na projekty, ktoré budú mať pre Slovensko dlhodobý prínos.

„Plán obnovy a odolnosti je v skutočnosti tiež podpora, alebo skôr prídel financií z EÚ. Aj keď je účelovo viazaná či skôr primárne určená na odstránenie následkov pandémie,“ podotkol Cenký. Podľa vplyvu na ekonomiku a budúcnosť EÚ sa tam však podľa neho dajú nájsť podobnosti so štandardnými eurofondmi.

Iné podmienky financovania

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej hovorí, že nie je ani tak dôležité prekrývanie jednotlivých zdrojov financovania, ako dostatok kvalitných ľudských zdrojov so skúsenosťami z riadenia projektov.

„Financovanie plánu obnovy je totiž odlišné od čerpania klasických eurofondov, a to v tom, že tu treba priebežne plniť kritéria, ktoré si najprv musíme zaplatiť sami a po ich splnení nám ich následne Európska komisia preplatí,“ upozornil Matej.

„V prípade, že nesplníme prvé míľniky a kritériá jednotlivých častí, tak daný projekt nebude ďalej financovaný z plánu obnovy a zaťaží náš slovenský štátny rozpočet,“ vysvetlil.

Problémy pri využívaní eurofondov podľa odborníka súvisia hlavne so zložitým zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý umožňuje neustále neúspešným uchádzačom napádať výsledky súťaží a blokovať konečné vyhodnotenia.

„Ďalej nám chýba dostatok kvalitných projektov bez chýb, ktoré je možné realizovať,“ dodal Matej. Na Slovensku je podľa neho tiež nedostatok kvalitných projektových manažérov, lebo našli lepšie podmienky a uplatnenie v zahraničí.

Obnova budov, digitálna transformácia

Súčasťou plánu obnovy je aj obnova budov, kde je ministerstvo dopravy gestorom reformy zvýšenia transparentnosti a zefektívnenia rozhodnutí Pamiatkového úradu SR a investície do obnovy verejných historických a pamiatkovo chránených budov.

Na túto reformu a investíciu je po indexácii cien vyčlenených takmer 214 miliónov eur. Ministerstvo dopravy plánuje v tejto oblasti vyhlásiť výzvu na predkladanie žiadostí už na prelome rokov 2021 a 2022.

Na reformy a investície v oblasti digitálnej transformácie Slovenska je alokovaných 615 miliónov eur. Z toho na zlepšenie elektronických služieb štátu (eGovernment) má ísť 309 miliónov, na rozvoj digitálnej ekonomiky a digitálnych inovácií 183 miliónov, na rozvoj digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín 69 miliónov a na podporu kybernetickej a informačnej bezpečnosti 54 miliónov.

V rámci tejto reformy bude maž ministerstvo dopravy na starosti zmeny v oblasti konektivity (rýchlosť pripojenia, spojenia počítačov). Investície v tejto oblasti sú naplánované len pri implementácii Národného plánu širokopásmového pripojenia, nie pre implementáciu 5G.

Foto: SITA/Rastislav Ovšonka.

Možné komplikácie pri realizácii

K hlavným známym prekážkam aj pri implementácii plánu obnovy podľa ministerstva dopravy patria povoľovací proces, verejné obstarávanie, výkup pozemkov a ich fragmentácia, ako aj proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), kapacita prijímateľov, či kapacita na realizáciu projektov.

Nový stavebný zákon by mal podľa očakávania urýchliť povoľovanie stavieb. Pripravovaná európska smernica o urýchlení povoľovania projektov v rámci transeurópskej dopravnej siete by podľa rezortu dopravy mohla prispieť k lepšiemu plánovaniu a príprave stavieb.

Zároveň treba zúžiť priestor na vyvolané investície, ktoré nesúvisia priamo s vplyvmi projektu a vedú často aj k predražovaniu projektov a zhoršovaniu bilancie z hľadiska hodnoty za peniaze.

„Máme, žiaľ, príklady verejných obstarávaní, ktoré spôsobujú neúmerné omeškanie pri spustení realizácie stavieb. Je preto nesmierne dôležité eliminovať neprimerané a často tendenčné obštrukcie a vniesť do procesu potrebnú dynamiku, pri zachovaní čo najvyššej úrovne transparentnosti a konkurencie medzi uchádzačmi,“ poukázal rezort dopravy na jeden z problémov.

Zamedziť špekuláciám

Súčasný stav vlastníctva pozemkov na pripravovaných stavbách má veľké úskalia. Mnohé pozemky sú veľmi fragmentované a nie všetci vlastníci sú známi, čo proces často veľmi naťahuje. Podľa ministerstva je dôležité vysporiadať sa s týmto stavom a zamedziť prípadným špekuláciám.

V rámci EIA je dôležité nájsť akceptovateľnú rovnováhu medzi legitímnym právom verejnosti vstupovať do procesu a dávať podnety v záujme minimalizácie negatívnych vplyvov na životné prostredie a medzi tendenčným správaním s cieľom proces zdržiavať a vytvárať si na tom „biznis“.

Pod veľkým tlakom

Kľúčová pre výsledky pri projektoch bude kapacita prijímateľov prostriedkov. Najbližšie tri, štyri roky budú pod veľkým tlakom, keďže budú súčasne implementovať projekty z viacerých zdrojov EÚ aj z plánu obnovy.

„Na základe analýzy musíme definovať, kde je potrebné urobiť zmeny. Niekde bude stačiť zvýšiť stavy, inde bude potrebné prehodnotiť postupy, prípadne aj legislatívu,“ očakáva rezort dopravy. Cieľom podľa neho nie je „ohýbať systém“, ale optimalizácia procesu.

Ministerstvo považuje za veľmi dôležité aj naplánovanie realizácie reforiem v pláne obnovy. Keďže táto agenda je v pôsobnosti premiéra, rezort očakáva, že po zriadení národnej implementačnej a koordinačnej autority pre plán obnovy na úrade vlády bude táto téma denne komunikovaná voči zainteresovaným subjektom a verejnosti. Vykonávateľmi konkrétnych úloh – reforiem a investícií – budú určené ústredné orgány štátnej správy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan RudolfOndrej MatejRastislav Cenký
Firmy a inštitúcie Európska úniaInštitút pre dopravu a hospodárstvoministerstvo dopravy a výstavbyPamiatkový úrad SR