Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Peter Kažimír
Minister financií Peter Kažimír. Foto: archívne, SITA/Marko Erd
20. novembra 2017 Ekonomika od Webnoviny.skSITA Diskusia()

Parlamentný finančný výbor odobril Kažimírov návrh štátneho rozpočtu

BRATISLAVA 20. novembra (WebNoviny.sk) – Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je postavený na solídnom hospodárskom raste a povedie k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2020. Tvrdí to minister financií Peter Kažimír, ktorý prezentoval návrh rozpočtu na pondelňajšom rokovaní gestorského finančného výboru.

Pozitívom makroekonomického vývoja pritom podľa ministra je, že hospodársky rast ťaží zo silného domáceho dopytu, ktorý bude v nasledujúcich rokoch výrazne podporený aj novými investičnými projektmi.

Poslanci finančného výboru pritom odporučili návrh rozpočtu parlamentu schváliť aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcú vláde umožniť prijať úver od Európskej investičnej banky (EIB) v sume maximálne 300 mil. eur. Podľa šéfa výboru Ladislava Kamenického ide len o umožnenie alternatívneho financovania štátu v prípade, ak by EIB poskytla výhodné podmienky.

V rozpočte je množstvo priorít

Samotný návrh rozpočtu počíta na budúci rok s deficitom na úrovni 0,8 % výkonu ekonomiky. Postupne by mal klesať na 0,1 % hrubého domáceho produktu v roku 2019 a vyrovnaný rozpočet by sme mali dosiahnuť o rok neskôr.

Rozpočet pritom počíta so znižovaním verejného dlhu na budúci rok na 49,9 % hrubého domáceho produktu a postupne by mal klesať až k úrovni zhruba 45 % výkonu ekonomiky v roku 2020 a mal by sa tak dostať zo sankčných pásiem dlhovej brzdy.

Minister pritom hovorí, že do rozpočtu sa podarilo zapracovať množstvo priorít. Počíta napríklad aj s úpravou platových pomerov zamestnancov v štátnej službe, ako aj zamestnancov verejnej správy.

Rovnako sú v rozpočte zapracované rezervy na veľké investičné projekty, pokrýva zmeny v oblasti sociálneho poistenia, sociálnych služieb či v zákone o službách zamestnanosti. Kažimír vyzdvihol aj rastúce výdavky na vzdelávanie, či v sektore obrany.

Upozornenie poslanca Jurzycu zo SaS

Opozičný poslanec výboru Eugen Jurzyca (SaS) však upozorňuje, že vláda opäť zmierňuje svoje konsolidačné plány. Dokazuje to podľa neho aj postoj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len nedávno skonštatovala, že

Slovensko má dlhodobo udržateľné verejné financie. Po predložení návrhu však už rozpočtová rada dlhodobú udržateľnosť verejných financií podmieňuje tým, že v roku 2020 skutočne dosiahneme vyrovnané hospodárenie. „U mňa je to nejaký posun, je evidentné ktorým smerom,“ dodal.

Poslanci finančného výboru v pondelok odsúhlasili aj súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2016, podľa ktorej hodnota čistého bohatstva verejného sektora Slovenska sa v minulom roku zlepšila.

Ku koncu roka dosiahla záporných 120,727 mld. eur, čo v pomere k hrubému domácemu produktu znamenalo mínus 148,8 %. Medziročne sa tak negatívny podiel čistého bohatstva verejného sektora na hrubom domácom produkte znížil o 22,1 percentuálneho bodu.

Opatrenia na zníženie dlhu

Koncept čistého bohatstva sa začal sledovať na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a má dať popis hospodárenia verejného sektora ako celku. Verejný sektor pritom v tejto definícii zahŕňa okrem organizácií verejnej správy aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.

Výbor pre financie a rozpočet odsúhlasil aj hodnotenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií pripravuje v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, keďže dlh verejnej správy sa nachádza v sankčných pásmach dlhovej brzdy.

Dlh verejnej správy by mal podľa tohto materiálu v nasledujúcich rokoch klesať najmä vplyvom znižovania rozpočtového deficitu. V minulom roku podľa notifikácie Eurostatu dosiahol verejný dlh Slovenska 51,8 % hrubého domáceho produktu. Minister financií bude musieť materiál odprezentovať aj v parlamente.

Odporúčané články

Fico s Richterom sa pochválili najnižšou nezamestnanosťou v ére samostatného Slovenska Premiér Fico predstavil sociálny balíček pre pracujúcich a nezamestnaných

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ekonomika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...