Riaditeľka Via Iuris o korupcii na Slovensku: Dôležitá je prezumpcia neviny, sudcovia by sa mali rozhodovať slobodne

SÚDY: Kauza vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice
Obvinený Marian Kočner (uprostred) po vynesení rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Pezinok, 3. september 2020. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Po siedmich rokoch vo vedení občianskeho združenia Via Iuris vystriedala Milana Šagáta k 1. novembru 2020 Katarína Batková. Dovtedy pracovala ako riaditeľka Rady mládeže Slovenska.

Z inštitúcie, ktorá obhajuje záujmy mladých ľudí voči politikom a štátnej správe sa tak presunula do združenie, kde sa sústreďujú aj na ochranu ľudských práv, rozvoj demokracie, právneho štátu a občianskej spoločnosti.

Tieto ciele na Slovensku dlhodobo ohrozuje korupcia. Minulý rok bol však prelomový v tom, že polícii a súdom sa rozviazali ruky a začal sa otvorený boj s tými, ktorí z toho doteraz ťažili.

„V oblasti uplatňovania práva a vyvodzovania zodpovednosti sme sa určite posunuli, čoho dôkazom je väzobné stíhanie mnohých bývalých predstaviteľov polície, prokuratúry a súdov,“ uviedla Batková.

Štát má naozaj záujem vyšetrovať

Ako dodala, je nevyhnutné, aby v právnom štáte platilo právo pre všetkých rovnako. Podľa jej slov je zrejmé, že štát má naozaj záujem na vyšetrení a odstíhaní všetkých trestných činov, čo je pre boj s korupciou dosť podstatný bod.

Dôležité sa jej však javí aj to, aby boli všetky podozrenia dôsledne vyšetrené. Všetko by podľa nej malo smerovať k tomu, aby sa v konečnom dôsledku podarilo trestné konania doviesť do konca tak, že bude trestná činnosť akejkoľvek osoby spravodlivo posúdená a odsúdená.

Výnimočný je podľa Batkovej tiež rozsah miinuloročných zásahov polície. Ako v rozhovore zhodnotila, v minulosti sme boli svedkami toho, že viaceré zásahy voči vysokopostaveným funkcionárom štátu boli médiami a verejnosťou ostro sledované.

„V súčasnosti je však zásahov v krátkom čase veľké množstvo, čo určite signalizuje uvoľnenie tlaku, ktorý mohol doteraz existovať vo vzťahu k (ne)vyšetrovaniu niektorých skutkov,“ myslí si Batková.

Dodala, že medializáciu činnosti polície určite treba vnímať aj v kontexte „prevencie kriminality“ a citlivo k nej pristupovať tak, aby nebolo zmarené vyšetrovanie trestných činov. „Verím, že polícia tak k zásahom, ako aj k ich medializácii, pristupuje obozretne,“ doplnila.

Nestrannosť a nezávislosť

Tlak verejnosti bolo minulý rok určite cítiť aj v oblasti justície. Súdy by však mali byť nestranné a nezávislé od všetkého. „V demokracii je úplne v poriadku, ak vykonávanie súdnej moci prebieha pod dohľadom verejnosti,“ vysvetľuje Batková.

Dodáva, že aj preto sú až na malé výnimky pojednávania verejné a vyhlásenie rozsudkov musí byť vždy verejné. Kontrola verejnosti nad výkonom súdnej moci sa totiž realizuje aj prostredníctvom sprístupňovania a zverejňovania súdnych rozhodnutí.

Na strane druhej, riaditeľka Via Iuris pokladá za dôležité aj to, aby sa v prípade trestných konaní dôsledne uplatňovala prezumpcia neviny a aby celkovo sudcovia vedeli rozhodovať slobodne, v súlade so zákonom a odhliadnuc od verejnej mienky.

Kauza Kuciak

Zatiaľ však podľa Batkovej slov nič nenasvedčuje tomu, že by bola porušovaná prezumpcia neviny obvinených, rozhodnutia prvostupňových súdov sú preverované a v zásade aj potvrdzované odvolacím súdom.

Najväčší tlak v tomto ohľade Batková vnímala u sudcov rozhodujúcich o vine a treste obžalovaných v ostro sledovanej kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

„Je nutné podotknúť, že medializované informácie o vzťahoch v medzi sudcami v senáte a spôsob ich hlasovania o rozsudku, ktoré by mali zostať pred verejnosťou skryté, boli z môjho pohľadu neprimerané okolnostiam,“ kritizuje Batková.

Inštitút spolupracujúceho obvineného

Významnú úlohu v takýchto kauzách určite hrá aj inštitút spolupracujúceho obvineného. Ide o štandardný prvok trestného procesu využívaný pri vyšetrovaní a dokazovaní organizovaného zločinu alebo závažnejšej trestnej činnosti spáchanej v organizovanej podobe.

V prvom rade slúži na riešenie situácie, kedy chýbajú iné dôkazy pre objasnenie trestnej činnosti, skutkov alebo doplnenie existujúcich dôkazov. Spolupracujúci obvinený však získava výhody, ktoré často zostávajú zahalené tajomstvom a zneisťujú verejnosť.

„Predpokladám, že polícia nechce dávať informácie o konkrétnej dohode s konkrétnym spolupracujúcim obvineným z dôvodu, že aj pravdivosť informácií od takéhoto svedka je potrebné overiť iným dôkazmi a až následne sa dá vyhodnotiť, či boli kľúčové pre objasnenie konkrétnych skutkov,“  dodáva na záver Batková.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katarína BatkováMilan Šagát
Firmy a inštitúcie Rada mládeže SlovenskaVia Iuris