Týždeň očami Pavla Urbana: Boj o referendum sa ešte len teraz začal. Fico, Pellegrini, Kollár a Matovič do neho idú spolu

Vymenovanie novej vlády
Zľava: Predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič a bývalý premiér a predseda Hlasu Peter Pellegrini Foto: archív SITA/Martin Medňanský

Ústavný súd rozsekol právnu dilemu, referendum ako ho iniciovala opozícia nie je v súlade s ústavou. Všetci sme očakávali, že si opozícia trochu poplače a všetko stíchne. Opak je však pravdou.

ĽSNS protestovalo pred úradom vlády proti očkovaniu. Jeden z najväčších krikľúňov bol však lekár. Na ňom vidno, čo politika môže urobiť z kedysi normálneho človeka.

Pôjdu Kollár a Matovič spolu s Ficom a Pellegrinim?

Novinári, ktorí sledujú dianie na politickej scéne, majú opäť náročné leto. Vlani im počas tradičnej letnej uhorkovej sezóny zaslúžený oddych prekazilo hašterenie koalície v súvislosti s koronou, tentoraz sa o to postaral Ústavný súd SR. Presnejšie, reakcie koaličných strán na jeho rozhodnutie o referende o predčasných voľbách.

Namiesto toho, aby všetky koaličné strany svorne povedali, že opozícia môže kričať koľko chce, ale táto otázka je uzavretá, niektoré z nich začali svorne s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim hľadať cestu, ako rozhodnutie súdu obísť.

Kým u Borisa Kollára je jasné, že v referende vidí šancu, ako sa dostať k lepšej pozícii v prípadnej novej vláde, u Igora Matoviča je to opak. Neúspešné referendum vidí ako nástroj na zvýšenie si popularity.

Pred niekoľkými dňami som písal, že otázka referenda zostáva na poslancoch a Kollára som videl ako prvého z koalície, ktorý stlačí pri hlasovaní tlačítko „za“. Prekvapilo ma však OĽaNO, ktoré sa k tomu prikláňa.

Kollárovi nejde o hodnoty, iba o vlastný prospech

Otec si predsa bude chrániť vlastnú rodinu. Takto rozmýšľa Kollár, čo každý kvituje, len keby ten otec rodiny uznával aj iné hodnoty ako vlastný prospech. Je jasné, že Sme rodina nie je spokojná v súčasnej koalícii. Ukazuje to od jej začiatku, keď viackrát porušila koaličnú dohodu a bez problémov podporila opozíciu.

Na verejnosť prichádzala s vydieračskými, častokrát populistickými, návrhmi a len horko-ťažko sa ich ďalším členom podarilo zastaviť.

Zlomový bod však bolo zatknutie člena hnutia Vladimíra Pčolinského. Takto si Kollár spoluprácu nepredstavoval a ihneď si uvedomil, že toto by sa v prípadnej koalícii s Ficom a Pellegrinim nemohlo stať. Tam sa v minulosti zatýkali iba tí druhí a „naši“ mohli pokojne bačovať.

Kollárovi to chýba, a preto sa netreba diviť, že už sa vidí v partii s novými priateľmi. Len aby nebol sklamaný, Fico je ostrieľanejší politik ako Matovič a s otcom rodiny ľahko vybabre. Vedel sa postaviť k vydieraniu Vladimíra Mečiara, Jána Slotu, Bélu Bugára a Andreja Danka. Žeby nezvládal Borisa Kollára?

Matovičovi o hodnoty asi ide, ale popularita je v troskách

U Matoviča je to inak. Ten by nové voľby v žiadnom prípadne nechcel, aj keď by to určite bola príležitosť pomstiť sa všetkým, ktorí mu „ublížili“. Jeho trápia iné problémy ako Kollára. Pred viac ako rokom ho ľudia priam žrali a teraz ho nenávidia. Samozrejme, podľa neho mu všetci chceli iba ublížiť.

Rozhodol sa preto, že bude za referendum, na ktorom sa nemieni zúčastniť. Uznáte, čudná kombinácia, ale Matovič už ničím neprekvapí. Vidí, že jeho popularita je na bode mrazu a musí s tým niečo urobiť. Nepovie si: „Dobre pochybil som a idem sa zmeniť.

Cestu vidí v podpore referenda v parlamente, ktoré by bolo pravdepodobne neúspešné, no on by hrdo vyhlásil, že si takto uctil demokraciu, čím by mal získať na popularite. Pravdou je, že on osobne sa ešte k hlasovaniu v parlamente nevyjadril, ale jeho pravá ruka v zákonodarnom zbore, predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš, to už naznačil.

S ohňom sa však netreba zahrávať. Čo ak vláda urobí ešte niekoľko prešľapov, príde nová vlna pandémie a nahnevaní ľudia v referende predsa hodia svoj hlas do urien? Uvedomuje si Matovič, čo s ním bude? Zrejme ešte nie, len aby potom nebolo neskoro, lebo v nových voľbách by sa už ťažko dostal na výslnie. Ľudia jeho márnomyseľnosť dostatočne prekukli. Na plač bude neskoro.

Čo urobí z normálneho človeka politika

V sobotu sme boli svedkami ďalšieho protivakcinačného protestu. Nič nové, podobné sú v každej krajine, lebo všade sú politické strany a ľudia, ktorí s niečím nesúhlasia. Častokrát ich protest nemá logiku, ale jednoducho chcú dosiahnuť svoj cieľ. Niekto osobný a niekto aj politický a preto nevyberá slová, hlavne, aby sa dostal do povedomia.

Na poslednom proteste sa znovu pripomenul istý bratislavský  lekár, tentoraz však svojimi vulgarizmami skutočne upútal pozornosť. „Toto je americký teror, pretvárka, lož a faloš, teľacia vláda, teľacia Čaputová a teľací ústavný súd,“ odznelo z jeho úst na margo vakcinácie a opatrení proti koronavírusu.

Dotyčného lekára poznám dobre takmer 30 rokov. Keď som ho spoznal, bol to mladý medik, ktorý ma zaujal nielen medicínskymi vedomosťami, ale aj triezvym názorom na spoločnosť. Samozrejme, v častých debatách sme mali opačný postoj, ale bral som to za normálne.

Potom sa však niečo zvrtlo. Cítil, že má na viac a začal sa najprv spoločensky angažovať. Rázne sa verejne zastával svojich kolegov a stal sa mediálne známou osobou. Asi si povedal, prečo to nevyužiť a začal sa babrať v politike. Očakával, že tá mu možno pomôže v náprave jeho povesti, ktorá bola pošramotená niektorými, tak trochu pochybnými, škandálmi.

Na verejnosti začal vystupovať spolu s extrémistami, obhajoval niekedy niečo neobhájiteľné, len aby sa niekomu zapáčil. Snaží sa tak možno získať miesto na kandidátke v prípadných nadchádzajúcich predčasných voľbách.

Možno uvidíme, ako lekár bude bojovať proti postupom svojich kolegov. Teraz to robí iba na protestoch a viacerí nad tým mávnu rukou, ale čo ak nakoniec práve on bude rozhodovať o našom zdravotníctve.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej DankoBéla BugárBoris KollárIgor MatovičJán SlotaMichal ŠipošPeter PellegriniRobert FicoVladimír Mečiar
Firmy a inštitúcie ĽSNS Kotlebovci-Ľudová strana Naše SlovenskoOĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiSme rodina - Boris Kollár