Kolabujúcim nemocniciam nepomáha ani systém záchrannej zdravotnej služby. Všetko vraj stojí na lekároch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
COVID 19: Galantská nemocnica v červenom režime
Foto: SITA/Martin Havran

Nemocnice zažívajú v týchto dňoch opäť veľký nápor pacientov s ochorením COVID-19. Voľných lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) či oddeleniach anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) je stále menej.

Realita je už v niektorých nemocniciach taká, že pri prevzatí pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu (UPV) musia lekári na urgente zvažovať, kto je a kto nie je perspektívny, ako to opísal aj lekár z Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach Jozef Kubík.

Pomôcť by im pritom podľa neho mohlo Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR (ZZS SR).„Operačné stredisko, teda aspoň to v Trenčianskom kraji, nie je schopné pomôcť v ničom. Presmerovať vozidlá ZZS vraj nedokážu, oni nemôžu obvolávať nemocnice, či majú voľné lôžka,“ uvádza primár pľúcneho oddelenia.

Systém stojí na dobrých vzťahoch

Podľa doktora je tak organizácia a spolupráca medzi jednotlivými nemocnicami a okresmi či krajmi založená hlavne na dobrých vzťahoch medzi kolegami.

Michal Weinciller z Operačného strediska ZZS SR pre portál vZdravotníctve.sk na otázku, či by sa nedali sanitky presmerovať do nemocnice s voľnými lôžkami už počas presunu pacienta s COVID-19, odpovedal jednoznačne: „Nedali.“

Ako vysvetlil, počas niektorých dní v posledných týždňoch napríklad nemali voľnú kapacitu lôžok aj tri nemocnice v okolí, čo znamená, že posádka ZZS by hypoteticky musela obísť tri najbližšie nemocnice a smerovala by do štvrtej najďalej vzdialenej.

„Takýto postup by sa jednak podpísal pod zdravotný stav pacienta a jednak by došlo k výraznému ohrozeniu poskytovania záchrannej zdravotnej služby v regióne,“ vysvetľuje Weinciller a dodáva, že v sanitke nemajú laboratórium ani röntgen, aby vedeli pacienta správne diagnostikovať.

Nemôžu tiež vyslať 10 až 15 sanitiek niekedy aj do 60 kilometrov vzdialených nemocníc, lebo by „odkryli“ celý región. Systém by sa podľa neho zrútil, lebo úlohou ZZS je zabezpečiť zdravotnú službu pre všetkých občanov v ohrození života a zdravia v danom regióne.

„V prípade ohrozenia života a zdravia pôjde napríklad resuscitovať pacienta 60 kilometrov vzdialená posádka z iného kraja, čo v tomto prípade povedie zaručene k úmrtiu,“ hodnotí Weinciller.

Hodiny telefonátov

Kubík hovorí, že keď majú všetky lôžka na 100 percent obsadené a pacientov v kritickom stave dovezú a vyložia na COVID urgent, je to veľká záťaž. „Lekár musí nielen riešiť stav pacienta, ale ešte aj niekoľko hodín hľadať nemocnicu, kde pacienta prevezmú,“ vysvetlil.

Viac o téme: Koronavírus

Faktom je, že zo zákona musí každá nemocnica prevziať pacienta od posádky ZZS, vyšetriť ho a následne rozhodnúť, či pacient hospitalizáciu vyžaduje alebo nie. Zákonný pojem diagnostika a liečba nezahŕňa hospitalizáciu.

Weinciller hovorí, že operačné stredisko preto nemôže zohľadňovať, či sú v nemocnici voľné lôžka. Výnimku tvoria len pacienti, ktorí sú už ventilovaní, teda už v sanitke museli byť zaintubovaní. Takých musia doviezť niekam, kde je UPV voľná.

Všetky sanitky, či už vezú COVID pozitívneho alebo suspektného pacienta, ale aj každého iného, na pokyn Operačného strediska ZZS musia ísť do najbližšej nemocnice, ktorá je schopná ho správne diagnostikovať a začať liečiť.

Ďalšia sanitka

Doktora Kubíka, ktorý má s respiračnými ochoreniami viac ako 23 rokov skúseností, hnevá najmä „administratíva“ celého presunu. „Sekundárny prevoz musím nahlásiť na operačné stredisko, ktoré vyšle nové vozidlo ZZS. Má toto logiku?“ pýta sa.

Požiadavku na presun pacientov na UPV skutočne hlási nemocnica, a to na dedikované pracovisko Operačného strediska ZZS SR v Bratislave, ktoré bolo vyslovene zriadené s cieľom riešiť transport kriticky chorých pacientov.

„Toto špeciálne operačné stredisko nájde a dohodne voľné miesto pre takéhoto pacienta na území Slovenska“ vysvetľuje Weinciller a dodáva, že samotný prevoz už zabezpečuje príslušné krajské operačné stredisko.

Dlhé čakanie pacientov

Podľa Kubíka sa tým však všetko komplikuje. „Najhoršie je, že čas na naozaj korektnú včasnú liečbu stráca pacient,“ dodáva. Weinciller sa na to pozerá inak. Hovorí, že je logické, že pacient istý čas v nemocnici čaká, pretože je vyšetrovaný.

Robia mu EKG, rontgen, laboratórne vyšetrenie a až na základe týchto vyšetrení sa určí, či je potrebná hospitalizácia alebo podanie liečby a prepustenie domov. Opäť platí, že na to v sanitkách nemajú vybavenie.

„Pre zabezpečenie dostupnosti zdravotnej záchrannej služby v regióne je efektívnejšie zabezpečiť ambulanciu ZZS na prevoz medzi jednotlivými nemocnicami,“ hovorí zároveň riaditeľ Operačného strediska ZZS SR.

Linka pomoci

Kubík priznáva, že niekedy lekárom v prvej línii dokáže cez linku pomoci pomôcť Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR). Pre kriticky chorých nájdu miesto na OAIM, ale to sa niekedy nachádza aj desiatky či stovky kilometrov od miesta bydliska.

„No aj tak to v konečnom dôsledku musí vytelefonovať službukonajúci lekár,“ dodáva na záver. Riešením by podľa neho bolo, ak by sa stavy voľných lôžok na COVID oddeleniach, JIS-kách a OAIM hlásili dva až trikrát denne.

Počty by sa posúvali operačným strediskám, ktoré by podľa toho riešili distribúciu sanitiek s pacientmi, napríklad aj medzi okresmi a krajmi. Podobný systém funguje napríklad v Spojených štátoch.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef KubíkMichal Weinciller
Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SRNemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v BojniciachZZS Záchranná zdravotná služba