Takmer štvrtina všetkých prípadov ochorenia Covid-19 bola na Slovensku identifikovaná v marginalizovaných rómskych komunitách a domovoch sociálnych služieb. Vyplýva to z analýzy regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorá pracovala s údajmi platnými k 20. máju tohto roka.
Slovenka vyskúšala prekročiť rakúske hranice viackrát po sebe. Prešla by aj bez občianky
Z celkového počtu 1 472 vtedy identifikovaných prípadov bolo totiž z marginalizovaných rómskych komunít 179 a z domovov sociálnych služieb 171. Podiel týchto dvoch skupín na celkovom počte tak predstavoval takmer 24 %.
Najvypuklejším prípadom bola Žehra
Spomedzi rómskych komunít bola najvypuklejším prípadom Žehra, kde bolo identifikovaných 72 prípadov ochorenia, druhý najvyšší počet, 13 prípadov, sa našlo v Nitre. Celkovo sa však ochorenie Covid-19 objavilo až v 45 rómskych komunitách, pričom takmer polovica prípadov boli importované nákazy, zvyšok boli nákazy s týmito importmi priamo súvisiace.
Do domácej karantény prešlo už viac ako 1300 ľudí, Apple aplikáciu stále neschválil
„Pozitívne testované osoby žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách nemajú vplyv na šírenie nákazy vo všeobecnej populácii, nakoľko sú v súčasnosti dôsledne izolované. Riziko predstavovali do obdobia ich zachytenia a následnej karantény v týchto lokalitách,“ uvádza v analýze Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ).
V DSS Pezinok zachytili 87 pozitívnych osôb
Pri domovoch sociálnych služieb sa najväčší výskyt ochorenia zaznamenal v DSS Pezinok, kde to bolo 87 prípadov, nasledoval DSS Dom sv. Martina v Martine s 41 prípadmi.
Celkovo bolo ochorenie identifikované v 23 pobytových zariadeniach pre seniorov. V prípade domovov sociálnych služieb pritom podľa hygienikov je šírenie nákazy v populácii ovplyvnené len prostredníctvom zamestnancov.
„Preto riziko pre populáciu existuje a treba ho z prognostického hľadiska brať do úvahy limitovaným indexom rizika. Súčasné celoplošné testovanie klientov a najmä zamestnancov domovov sociálnych služieb preukázalo priaznivú epidemiologickú situáciu vo väčšine zariadení,“ dodáva ÚVZ.
Najvyššie percento patrilo importovaným nákazám
Celkovo na Slovensku platí, že najväčší podiel na ochoreniach Covid-19 majú importované nákazy, a to 37 %, pričom ďalších takmer 6 % prípadov priamo súviselo s importom nákazy. Nešpecifikovaných bolo 34 % nákazy. Zvyšná takmer štvrtina boli spomínané prípady z marginalizovaných rómskych komunít a domovov sociálnych služieb.
Len dva okresy nemali žiadny prípad Covid-19
Zároveň platí, že najvyššia chorobnosť na Covid-19 je v skupine 20- až 34-ročných. Celkovo je pomer medzi ženami a mužmi vyrovnaný, v mladších ročníkoch však dominujú hlavne muži, v starších vekových kategóriách od 45 rokov zase ženy. Na Slovensku máme aj dva okresy, kde sa Covid-19 nevyskytol vôbec, a to Veľký Krtíš a Medzilaborce.
Zaujímavosťou je, že importované prípady Covid-19 prichádzali na Slovensko až z 52 krajín. Dominovalo Rakúsko, pri ktorom sa identifikovalo až 216 importovaných prípadov, nasledovalo Spojené kráľovstvo so 116 prípadmi, Nemecko so 46 prípadmi a Česko so 43 prípadmi. Až piate v poradí bolo Taliansko s 22 importovanými prípadmi.
Vyliečilo sa takmer 80 percent hospitalizovaných pacientov
Z analýzy taktiež vyplýva, že k 20. máju sa z ochorenia Covid-19 vyliečilo takmer 80 % hospitalizovaných pacientov, 10 % hospitalizovaných ochoreniu podľahlo. Na liečbe zotrvávalo 6 % pacientov. Zvyšní podľahli inému ochoreniu a jeden pacient zostal s trvalými následkami. Z nehospitalizovaných pacientov sa k 20. máju vyliečilo 87 %, stále na liečbe zostávalo 13 % pacientov. Z celkového počtu 1 245 nehospitalizovaných pacientov ochoreniu Covid-19 podľahli iba dvaja.
„Časť v súčasnosti pozitívnych prípadov je hospitalizovaných, títo sa na šírení nákazy v populácii rovnako nepodieľajú, ostatní pozitívni sú v buď v štátnej alebo domácej karanténe a pre šírenie nákazy nepredstavujú riziko šírenia,“ konštatuje ÚVZ.
Na možnom šírení nákazy v komunite sa však podľa úradu môžu podieľať osoby, ktoré boli na začiatku pandémie v dobrovoľnej domácej izolácii a na konci izolácie neboli testovaní. „Vzhľadom na čas, ktorý od tohto stavu dobrovoľnej izolácie uplynul, toto riziko možno hodnotiť ako výrazne nízke,“ dodáva úrad.
