Slovensko je raritou v úmrtnosti na Covid-19, pandémiu zvládame lepšie ako Nemci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Aktuálna situácia na hraničnom priechode Petržalka - Berg. Foto: SITA/Branislav Bibel

Slovensko patrí medzi top krajiny sveta s najnižšou úmrtnosťou na Covid-19. Pri počte 582 nakazených a viac ako 17-tisíc otestovaných ľudí evidujeme len dve úmrtia na koronavírus, a teda smrtnosť vírusu sa u nás drží pod jedným percentom na úrovni 0,34. Výplýva to zo štatistík Worldometers.info.

O nízkej miere úmrtnosti v súvislosti s koronavírusom hovorí aj Nemecko, kde smrtnosť vírusu dosahuje zhruba 1,75 percenta. Podobne aj v Rakúsku, kde zomrelo približne 1,95 percenta nakazených.

V Česku pre porovnanie vírusu podľahlo 1,66 percenta ľudí z celkového počtu infikovaných, v Poľsku 2,45 percenta, v Maďarsku 5,75 percenta pri počte 817 nakazených a Ukrajina má s počtom prípadov 1 462 infikovaných smrtnosť na úrovni 3,08 percenta.

V Taliansku zomiera 12 percent nakazených

Väčšina stredoeurópskych krajín teda môže hovoriť o úspešnom zvládaní pandémie, pretože pôvodné odhady smrtnosti boli na úrovni 3,4 percenta, čo by znamenalo, že zomrú viac ako tri percentá nakazených ľudí. Podobnú smrtnosť uvádza napríklad Švajčiarsko (3,54 %).

V Taliansku je však momentálna smrtnosť ochorenia Covid-19 vyše 12-percentná, v Španielsku 9,8-percentná, vo Francúzsku 9-percentná a v USA asi 3-percentná. V Číne padli vírusu za obeť približne štyri percentá nakazených.

Slovensko – ostrov uprostred Európy?

Bilancia Slovenska je výnimočne dobrá. Dokonca sme tromfli aj Taiwan, kde z 376 nakazených zomreli piati ľudia, čo predstavuje smrtnosť na úrovni 1,33 percenta. Takisto sme prekonali Južnú Kóreu, kde je smrtnosť 1,86-percentná.

Podobne priaznivé hodnoty ako my má napríklad Austrália (0,81 percenta), Izrael (0,67 percenta), Island (0,38 percenta), Singapur (0,44 percenta), Nový Zéland (0,09 percenta) a Lotyšsko s podobnou bilanciou ako my na úrovni 0,36 percenta.

Čísla sa môžu zmeniť

Podľa posledného modelu Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) by sa novým koronavírusom mohlo nakaziť okolo 170-tisíc Slovákov, teda viac ako tri percentá populácie, pričom by u nás pandémia mala vrcholiť až v júli.

Podľa odborníkov sme vďaka prísnym preventívnym opatreniam obmedzili potenciál prudkého nárastu chorých a oddialili najhoršie epidemické týždne. Pôvodné odhady totiž hovorili o 10 percentách nakazených.

Predpovedať budúcnosť je však podľa bioinžiniera Miroslava Gašpáreka z Oxfordskej univerzity, ktorý spolupracuje s IZP, naozaj ťažké. „V prípade predpovedania budúceho vývoja založeného na modelovaní biologických systémov, ktoré sú značne nelineárne a komplikované, to platí ešte do väčšej miery – v takomto prípade totiž aj malá zmena či nepresnosť v niektorých parametroch môže zapríčiniť radikálnu zmenu vo výslednom riešení. Podobne je to aj s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2,“ tvrdí Gašpárek.

Nakazí sa väčšina populácie?

Na otázku, či sa v konečnom dôsledku vírusom nakazí väčšina populácie, je zatiaľ takmer nemožné odpovedať.

„Podľa pravdepodobne najlepšieho modelu od Prof. Neila Fergusona a jeho tímu z Imperial College London by napríklad vírus vo Veľkej Británii mohol infikovať až 80 percent obyvateľstva, ak by sa nezaviedli prísne opatrenia. Profesor epidemiológie z Harvardu Marc Lipsitch zase tvrdí, že na Covid-19 by mohlo ochorieť 40-70 percent svetovej populácie. Vidíme, aký obrovský rozptyl je v tomto odhade,“ opisuje oxfordský inžinier s tým, že koronavírusom sa môže, ale nemusí nakaziť značná časť populácie. Podobne to platí aj o Slovensku.

Znížili sme reprodukčné číslo vírusu

Dopĺňa, že jeden infikovaný človek v priemere nakazí dvoch až troch ďalších, čiže reprodukčné číslo vírusu sa pohybuje medzi 2.0 a 3.0. Experti z IZP však predpokladajú, že v dôsledku prijatých opatrení sa na Slovensku tento ukazovateľ znížil na 1,65, čo by znamenalo, že jeden nakazený v priemere infikuje len jedného až dvoch ďalších a postup pandémie sa u nás výrazne spomalí.

Ako dodáva Miroslav Gašpárek, pravdepodobnosť prenosu v konečnom dôsledku závisí od množstva faktorov, napríklad hygieny, nosenia rúšok, ale tiež karanténnych opatrení a úrovne testovania: „Zatiaľ sa v krajinách a regiónoch, kde sa Covid-19 podarilo zvládnuť, ukazuje, že testovanie množstva ľudí a rýchla a dôkladná izolácia nakazených a ich kontaktov je kľúčová pre úspešné manažovanie tohto ochorenia. Dôsledné dodržiavanie opatrení spojených so spoločenskou izoláciou nám umožní znížiť rýchlosť prenosu ešte viac a urýchli návrat nášho života do normálu.“

Pracujú na novom modeli šírenia vírusu

Model, ktorý predstavil IZP, budú experti ešte upravovať, dokonca pracujú na dvoch modeloch naraz. „Momentálne v spolupráci s IZP, Slovenskou akadémiou vied a združením Slovak.AI pracujeme na dvoch modeloch. Zdokonaľujeme pôvodný model publikovaný IZP založený na takzvaných diferenciálnych rovniciach a pridávame do neho väčšie množstvo dát. Chcem zdôrazniť, že si vážim prístup IZP, ktorý je ochotný načúvať komentárom mnohých odborníkov,“ ozrejmuje doktorand z Oxfordu.

Dodáva, že okrem toho paralelne pracujú na takzvanom stochastickom individuálnom modeli, ktorý je založený na metódach podobných štúdii prof. Fergusona a jeho tímu z Imperial College London.

Napríklad v stochastickom, individuálnom modeli sa, zjednodušene povedané, snažíme modelovať každého jednotlivca a na základe istých štatistických vlastností predpovedáme vývoj epidémie ochorenia vrátane vplyvu rôznych karanténnych opatrení. Dúfame, že tieto modely pomôžu verejným autoritám v informovanom rozhodovaní pre dobro nás všetkých.“

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Miroslav Gašpárek
Firmy a inštitúcie IZP Inštitút zdravotnej politiky