V nesplácaní dlhov je Slovensko extrém, upozorňuje Európska komisia. Na riešenie máme dva mesiace, inak hrozia sankcie

Nemocnica
Dlh štátu voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotného materiálu sa podľa združenie SK+ MED kumuluje niekoľko rokov. Foto: ilustračné, Getty images

Štát dlhuje dodávateľom zdravotníckych pomôcok celkovo 105 miliónov eur, na čo upozorňuje už aj Európska komisia (EK). Podobný problém v súčasnosti majú tiež iné európske krajiny, napríklad Grécko či Belgicko. Ak štát peniaze nevyplatí, čakajú nás problémy.

Dôvodom sporu je, že Slovensko aktuálne nedodržiava smernicu o oneskorených platbách, ktorá vyzýva členské krajiny Európskej únie (EÚ), aby si plnili povinnosť uhrádzať svoje záväzky voči firmám v rozsahu 30 alebo 60 dní. V tomto prípade sme dokonca extrémom.

„Lehota úhrady zo strany štátu za zdravotnícke pomôcky a špecializovaný zdravotnícky materiál je aktuálne 365 dní po splatnosti faktúr,“ upozorňuje Združenie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED.

Pôjdeme na súd?

Komisia už zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko pre nadmerné oneskorenie platieb v sektore verejného zdravotníctva. Vláda má teraz dva mesiace na to, aby na to zareagovala. V opačnom prípade môže Brusel rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru EÚ.

„Konanie pred Komisiou a pred samotným podaním žaloby na Súdny dvor EÚ pozostáva z niekoľkých krokov upravených zmluvami EÚ,“ vysvetľuje Zuzana Jahodníková z advokátskej kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, ktorá sa špecializuje na európske právo.

V skratke, ak by štát nezačal situáciu riešiť a ak by sme naďalej porušovali smernicu, a zároveň ak nedôjde k prípadnej mimosúdnej dohode, Komisia sa môže rozhodnúť predložiť vec súdu. Tam sa rozhodne, čo s nami bude ďalej.

Jedným z dôvodov podlžností môže byť aj aktuálna epidemiologická situácia. V súvislosti s ňou sa platobná schopnosť nemocníc riešila už v lete 2020, keď rezort zdravotníctva zverejnil výzvy, v rámci ktorých mohli nemocnice požiadať o peniaze zo zdrojov európskych fondov.

Mohli tak urobiť aj tie, ktoré boli v minulosti identifikované ako nemocnice v hospodárskych ťažkostiach, a teda do európskych výziev nemohli byť zaradené. Či však európsky súd vezme dopad pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárenie do úvahy, to jasné nie je.

Až druhá žaloba

V konaniach o porušení zmlúv môžu členské štáty argumentovať rôzne. Úspešnosť týchto argumentov podľa advokátky závisí od toho, či nachádzajú oporu v európskom práve a akým spôsobom dokážu vecne adresovať námietky, ktoré boli vznesené Komisiou.

„Ak Súdny dvor EÚ konštatuje, že Slovenská republika porušila právo EÚ, vnútroštátne orgány budú mať povinnosť prijať na základe rozsudku opatrenia odstraňujúce porušenie práva EÚ,“ povedala pre portál vZdravotníctve.sk Jahodníková.

Pre uplatnenie sankcií by však Komisia musela zažalovať Slovenskú republiku druhýkrát, a to by sa stalo vtedy, ak by Slovensko aj napriek rozsudku Súdneho dvora EÚ nenapravilo konštatované porušovanie. To môže spraviť viacerými spôsobmi.

Peňažná sankcia

Najjednoduchším je priamo uhradenie dlžoby, možno však tiež poveriť zodpovednú osobu, ktorá bude dohliadať na dodržiavanie smernice v budúcnosti alebo dohodnúť si s veriteľmi splátkový kalendár. Ak štát nič z toho neurobí, Slovensko dostane pokutu.

„V takomto prípade navrhne Komisia uloženie peňažnej sankcie spočívajúcej v paušálnej pokute a/alebo v penále,“ dodáva Jahodníková s tým, že v súčasnosti nemožno povedať, v akej výške by Komisia vyčíslila prípadné peňažné sankcie.

V rámci výpočtu sa totiž zohľadňuje význam porušených pravidiel a dôsledky porušenia na všeobecné a osobitné záujmy, Tiež obdobie, počas ktorého trvalo porušenie práva EÚ, ako aj špeciálna metodika, ktorá prihliada na schopnosť členského štátu uhradiť sankcie.

Ísť príkladom

Združenie SK+ MED pripomína, že verejné orgány a inštitúcie sú povinné platiť svojim dodávateľom včas a ísť príkladom v boji proti kultúre oneskorených platieb v podnikateľskom prostredí. Štát však podľa neho nevie efektívne nastaviť svoju úhradovú politiku.

„Musíme platiť dane, odvody či mzdy, a to napriek tomu, že od obchodného partnera, ktorým je v tomto prípade štát, čakáme na splatnosť našich faktúr aj viac ako rok,“ upozorňuje riaditeľka SK+ MED Katarína Danková.

Zdôrazňuje, že situácia s verejnými financiami sa pre pandémiu COVID-19 zhoršuje, čo sa prejavuje aj v sektore zdravotníctva. Avšak dlh štátu voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotného materiálu sa kumuluje niekoľko rokov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katarína DankováZuzana Jahodníková
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaSúdny dvor Európskej únieZdruženie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED