Zatvorené oddelenia a dlhšie čakačky. Čo nás podľa analytikov čaká počas druhej vlny pandémie?

Zdravotníctvo, financie
Ilustračné foto: Getty Images www.gettyimages.com

Ako sa môže epidémia podpísať na finančnom zdraví jedného z najvyťaženejších rezortov? Pre portál vZdravotnictve.sk odpovedali analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský a analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar.

Čakacie doby u lekára sa môžu predĺžiť

Podľa Vlachynského nie je množstvo zdrojov určených na zdravotnú starostlivosť nekonečné a „ak sa časť tohto koláča použije na nejaký účel (predchádzanie a riešenie pandémie), už nemôže byť znova použitá na iný účel. Takže, samozrejme, obmedzenie to prinesie.“

Rastúci rozdiel medzi príjmami a výdavkami v systéme budú podľa neho poskytovatelia riešiť znížením kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. „To znamená, že sa zatvoria niektoré oddelenia, predĺžia čakacie doby, zvýši nedostupnosť niektorých liekov, prepustí sa nejaký zdravotnícky personál,“ opisuje možnú podobu kolapsu v zdravotníctve analytik z INESS.

Vyššie nároky na kapacitu zdravotníctva

Druhá vlna epidémie môže vyústiť do zhoršenia dostupnosti či kvality zdravotnej starostlivosti aj podľa Zachara. Najmä, ak by bola výrazne horšia ako prvá a kládla by výrazne vyššie nároky na kapacitu slovenského zdravotníctva.

Vtedy by sa zvýšené kapacity museli koncentrovať na liečenie chorých na COVID-19 a chýbali by pri odkladnej zdravotnej starostlivosti, čo môže zhoršiť dostupnosť, ako aj kvalitu zdravotnej starostlivosti ostatným pacientom, ktorým sa odkladaním liečby môže aj zhoršiť zdravotný stav,“ mieni Zachar.

Dodáva, že každý z nás však môže svojou zodpovednosťou a nesebeckým prístupom pomôcť slovenskému zdravotníctvu a aj nepriamo iným pacientom s rôznymi ochoreniami. Stačí, ak budeme dodržiavať všetky protiepidemické opatrenia.

Finančný kolaps zatiaľ nehrozí

Podľa analytika INEKO z krátkodobého pohľadu finančný kolaps zdravotníctva nehrozí. Hovorí, že výpadky príjmov vo verejnom zdravotnom poistení v dôsledku pandémie koronavírusu nie sú také vysoké, ako boli pôvodné obavy.

„Tieto výpadky budú podľa prísľubu vlády dorovnané zvýšenými platbami. Nemocnice, ktoré sú v prvej línii boja s nových koronavírusom, sa, navyše, budú môcť vo výzve uchádzať o desiatky miliónov eur z európskych fondov. Taktiež zdravotníci z prvej línie získajú mimoriadnu odmenu,“ pripomína Zachar.

Otázne podľa Vlachynského je, aký efekt bude mať uvoľnenie exekučného moratória od nového roka, pretože zablokovanie účtov a majetku by niektorým poskytovateľom znemožnilo fungovanie.

Myslím si ale, že politické náklady takého stavu by boli extrémne a politici sa tomu budú snažiť predísť aj za cenu ďalšieho rýchleho oddlžovania,“ prognózuje.

Nemocniciam príjmy nepoklesli

Epidémia COVID-19 podľa Zachara nezmenila financovanie nemocníc, pretože nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní počas celého roka pravidelné mesačné platby bez ohľadu na sezónne výkyvy. „Celkový ročný objem na budúce obdobie sa následne jemne upravuje na základe minulých, ako aj budúcich predpokladov,“ spresňuje.

Nemocne fungujú na tzv. prospektívnych rozpočtoch, ktoré nie sú závislé od poskytnutých výkonov, preto mali podľa analytika INESS značnú časť financií zabezpečenú počas prvej vlny pandémie aj pri poklese výkonov.

Potom je tu ale zložka dodatočných nákladov (ochranné prostriedky a pod.) a príjmy, ktoré sú naviazané na výkony. Aké však boli reálne finančné dopady, vedia len nemocnice samotné,“ dodáva Vlachynský.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dušan ZacharMartin Vlachynský
Firmy a inštitúcie INEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyINESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz