Objavuje sa stále viac dôkazov o tom, že ochorenie COVID-19 súvisí aj so symptómami, ako sú hučanie v ušiach, respektíve ušný šelest odborne nazývaný tinnitus, celková strata sluchu či nevoľnosť spôsobená točením hlavy, ktorá sa označuje ako vertigo.
Britskí výskumníci z University of Manchester a Manchester Biomedical Research Center preskúmali desiatky menších štúdií, ktoré sa zaoberajú súvislosťou COVID-19 so sluchom, aby si svoje hypotézy overili. Závery publikovali v International Journal of Audiology.
Rekonštrukcia začiatku COVID pandémie. Šanca, že z toho bude epidémia, bola veľmi malá
Ukázalo sa, že z tých pacientov, ktorí mali ochorenie COVID-19, približne 7,6 percenta trpelo stratou sluchu, 14 percent malo tinnitus a ďalších 14,8 percenta ľudí sužovalo vertigo, ktoré súvisí s problémami s vnútorným uchom.
Neznámy rozsah problému
Malé prípadové štúdie o týchto príznakoch síce o týchto symptómoch informovali už skôr, ale iba málo z nich sa zaoberalo celkovým rozsahom problému. Prečo COVID-19 ovplyvňuje sluchový systém týmto spôsobom pritom zostáva nejasné, ako uvádza IFL Science.
Viac o téme: Koronavírus
Jedna z teórii je, že vírus SARS-CoV-2 priamo poškodzuje tkanivá zapojené do sluchového systému, ktorého súčasťou je okrem ucha aj mozog. Je pritom známe, že COVID-19 môže viesť aj k poškodeniu iných orgánov ako pľúc, vrátane pečene, obličiek, srdca a aj mozgu.
COVID-19 sa v mozgu správa inak, ako vedci čakali
„Je tiež známe, že vírusy ako osýpky, mumps a meningitída môžu takisto spôsobiť stratu sluchu. O sluchových účinkoch vírusu SARS-CoV-2 sa toho zatiaľ veľa nevie,“ vysvetľuje profesor Kevin Munro z University of Manchester.
Rôzne dôvody
Vedci sa však zaoberajú aj myšlienkou, že pri niektorých z týchto komplikácií mohol hrať úlohu stres.
V rozhovore profesor Munro poznamenáva, že práve tinnitus sa často spája so stresom a úzkosťou.
V súvislosti s tým, že pandémia si vybrala svoju daň na duševnom zdraví v mnohých častiach sveta, môže byť aj stres spúšťačom. Podľa inej štúdie aj ľudia, ktorí COVID-19 prekonali, sú po zotavení vystavení zvýšenému riziku úzkosti, depresie a nespavosti.
Máte depresiu z karantény? Odborníci radia, ako byť doma šťastnejší
„Aj keď dôkazy majú rôznu kvalitu, stále sa robí viac štúdií, takže základňa dôkazov rastie. Čo skutočne potrebujeme, to sú štúdie, ktoré porovnajú prípady s ochorením COVID-19 s kontrolnou skupinou, napríklad pacientov prijatých do nemocnice s inými zdravotnými problémami,“ dodáva Ibrahim Almufarrij, jeden z autorov štúdie.
Napriek svojim výsledkom tiež autori prízvukujú, že jasné dôkazy vplyvu koronavírusu na sluch nenašli, čo potvrdzuje aj skorší výskum izraelských vedcov z decembra minulého roka.
