Pandémia zvýšila záujem o adopciu zvierat. Útulky ich však nezveria hocikomu

Sloboda zvierat Bratislava, útulok, pes, mačka
Záujem Slovákov o adopciu zvierat počas pandémie vzrástol. Foto: SITA/Braňo Bibel

Pandémia a s ňou súvisiaci lockdown motivovali mnohých ľudí k adopcii zvierat z útulkov. Ako pre portál NášVidiek.sk povedala aj zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová, záujem zo strany Slovákov sa zvýšil „veľmi výrazne“, i keď presné čísla nie sú zatiaľ známe.

Na prvý pohľad jednoduchý cieľ spojený s pocitom dobrého skutku však nie je bezproblémový. Aj keď je totiž záujemcov o adopciu menej ako samotných zvierat, neznamená to, že ich dajú prvému človeku.

Adopciu si je potrebné vždy dobre premyslieť. Celý proces totiž nevplýva len na človeka, ale aj na zviera. Do výberu zasahujú aj samotné útulky, ktorým záleží na vhodnosti nového prostredia záleží a preto sa starajú o to, kto má o zviera záujem.

(Ne) premyslená adopcia

Útulky pracujú so zvieratami desiatky rokov a poznajú riziká vychádzajúce z nepremyslenej adopcie. Tá sa veľmi často končí návratom zvieraťa, čomu chcú predísť.

Smatanová upozorňuje, že adopcia nie je obchod. „Vrátenie zvieratka je poslednou, naozaj veľmi nevítanou možnosťou, preto sú útulky také prísne a dôsledné pri výbere rodiny, aj keď sa to ľuďom častokrát nepáči,“ povedala.

Na druhej strane, v prípade vzniknutia nejakej extrémnej situácie je vrátenie zvieraťa do útulku podľa jej slov povinnosťou.

Vracanie zvierat do útulkov sa podľa nej deje až pričasto. Aliancia združení na ochranu zvierat upozorňuje, že takýto scenár prináša zvieraťu viac psychických problémov a stresu, ako keby sa k novému majiteľovi ani nikdy nedostalo.

To správe zviera

Útulky pred adopciou preverujú potenciálneho majiteľa s cieľom zabezpečiť pre konkrétne zviera najlepšiu dostupnú starostlivosť. Stáva sa, že útulok sa po zhodnotení rozhodne zviera neuvoľniť novej rodine.

Ombudsmanka vysvetlila, že postup je výlučne v kompetencii každého útulku. Rodinu, ktorá žiada o adopciu, si aj viackrát preverujú. Pýtajú sa podrobné otázky, aby zistili, či je dané zviera pre rodinu vhodné. Dokonca môžu požiadať aj o osobnú návštevu domácnosti.

„Správne zviera nevyberá len záujemca, ale najmä útulok. Hľadá sa rodina pre zviera, ktoré sa na ulicu nepýtalo, nie teda zviera pre rodinu. Preto je kľúčové spoľahnúť sa na úsudok a odbornosť daného útulku,“ povedala Stanová.

Prezradila, že ľudia si najčastejšie vyberajú zviera podľa vzhľadu a podceňujú vek, temperament či jeho celkové potreby. Chybou je aj podcenenie potenciálnej zmeny životnej situácie – najmä sťahovanie z domu do bytu, či zahraničia. Práve to sú časté dôvody návratu zvierat do útulkov.

Útulky riešia vhodnosť adopcie aj počas pandémie. Upozorňujú, že nie všetci záujemcovia si uvedomujú, že rovnakú starostlivosť si bude zviera vyžadovať aj potom, ako sa život vráti do normálneho režimu. Čiže aj keď budú ľudia tráviť viac času mimo domova, budú musieť prispôsobiť svoj režim potrebám nového člena rodiny.

Po adopcii

Útulky sa starajú o osud zvierat aj po ich adopcii. Stanová objasnila, že zviera po adopcii spravidla neprechádza do vlastníctva, ale do opatery. Dôvodom je fakt, že až pričasto útulky zistili, že im ľudia predtým nepovedali celú pravdu.

Stáva, že zviera sa ďalej „posúva“ prostredníctvom darovania a už nevedia, čo sa s ním deje. „Útulok sa k nemu už nedostal, lebo to bolo súkromné vlastníctvo inej, neznámej osoby. Tieto psíky nezriedka skončili utratené, resp. už sa nenašli,“ povedala.

Útulok má právo chodiť na kontrolu a keď zistí nezrovnalosti, môže zviera zobrať naspäť. Takisto sa môže na stav pýtať aj telefonicky.

Nový „pán“ musí zástupcom útulku umožniť kontrolu zvieraťa prípadne zaslanie aktuálnych fotografií. Medzi ďalšie povinnosti patrí aj zabezpečiť v dospelosti kastráciu.

Rozdiely v regiónoch

Podľa ombudsmanky sa ročne na Slovensku adoptuje okolo 10-tisíc zvierat. Najčastejšie si nový domov nájdu psy a mačky. Najväčší záujem je v Bratislavskom kraji a vo väčších, krajských mestách.

Na východnom Slovensku hlásia útulky dlhodobo nižší záujem. Bojujú tam napríklad aj s adopciami nemeckých ovčiakov na stráženie areálov. Takéto adopcie by však žiaden seriózny útulok nemal robiť.

Najčastejšie majú Slováci záujem o šteniatka alebo psíky malého vzrastu, pričom platí, že hľadajú „tie krajšie“ jedince.

„O staré, hendikepované a neatraktívne zvieratká je u nás menší záujem, preto nachádzajú domov napríklad v Nemecku. Ale veľká vďaka každej Slovenke a Slovákovi, ktorí si vezmú na plecia opateru hendikepovaného zvieratka, či zvieratka na dožitie,“ povedala Stanová.

Zahraničné adopcie

Útulky fungujú najmä z podpory dobrovoľných darcov a tiež z poukázaných 2 percent z dane. Okrem už známych problémov, ako nedostatočnej podpory zo strany štátu, sa v tomto pandemickom období pridali aj ďalšie.

Patria medzi ne uzavretie útulkov pre verejnosť, zvýšené hygienické štandardy, komplikovanejšie odchyty zvierat či možné zdravotné riziká zvierat i pracovníkov útulkov.

Útulky čelia kritike verejnosti pre zahraničné adopcie. Zo slovenských útulkov smerujú psy najčastejšie do Rakúska či Nemecka. Ako uviedli zástupcovia aliancie, ľudia väčšinou útulky obviňujú z toho, že sa snažia zarobiť.

Do zahraničia však podľa nej smerujú najviac tie zvieratá, o ktoré Slováci nemajú záujem. Teda staré, choré alebo hendikepované jedince. Patria k nim aj zdravé, no nie práve najkrajšie zvieratá, ako napríklad krížence alebo čierne mačky.

Málo Slovákov s vhodnými podmienkami

Ďalším dôvodom, prečo sú zahraničné rodiny vítané, je fakt, že na Slovensku je málo záujemcov, ktorí disponujú vhodnými podmienkami pre konkrétne zviera.

Pre porovnanie, útulky v Nemecku sú poloprázdne. Domácností s vhodnými podmienkami pre chov je oveľa viac a majú dostatok priestoru pre zvieratá zo Slovenska alebo Českej republiky.

Zahraničné organizácie fungujú na princípe dôvery a dodržiavania zmluvných podmienok. Po skončení procesu preverovania nemeckej domácnosti na umiestnenie zvieraťa už niet cesty späť.

Porušenie tohto záväzku zo strany slovenského útulku znamená vážne narušenie dôvery u nemeckej organizácie a pravdepodobne ukončenie spolupráce alebo jej minimálne výrazné sťaženie.

To znamená zánik miest v rodinách pre mnohé znevýhodnené či neatraktívne zvieratá zo Slovenska, ktoré sú tak odsúdené na pravdepodobne celoživotný pobyt v útulku. Preto sú slovenské organizácie vo vzťahu k spolupráci s nemeckými a rakúskymi združeniami tak opatrné a citlivé.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Zuzana Stanová
Firmy a inštitúcie Aliancia združení na ochranu zvierat