BRATISLAVA 20. júla (WEBNOVINY) – Pred politikmi vrátane premiéra Roberta Fica teraz stojí mimoriadne nepríjemná úloha vysvetliť, prečo skrachovanému Grécku vnucujú ďalšie miliardy eur na ťarchu svojich daňových poplatníkov, takže by sa im veľmi hodilo zatiahnuť verejnú debatu do utópií typu potrebujeme viac Európy, myslí si predseda SaS Richard Sulík.
Podľa jeho slov premiér Fico bude mať o chvíľu príležitosť v praxi ukázať, ako to myslel, keď vyhlásil, že odchod Grécka z eurozóny nebude znamenať pre fungovanie eurozóny a eura v podstate nič.
Fico by sa mal tvrdo postaviť proti záchrannému balíku
„Ak je to tak, potom od neho očakávam, že sa tvrdo postaví proti tretiemu záchrannému balíku a slovenský zástupca v trvalom eurovale dostane od slovenskej vlády v tomto zmysle jasný mandát. Ak nám z grexitu nič nehrozí, načo potom vyhadzovať z okna ďalšie miliardy?“ konštatuje Sulík.
Opozičná SaS zároveň žiada vládu, aby predložila verejnosti zrozumiteľné informácie o tom, ako Grécko splnilo podmienky predchádzajúceho záchranného programu, aká je návratnosť vynaložených peňazí, ktoré Slovensko už poskytlo Grécku formou záruk a ktoré má poskytnúť cez tzv. trvalý euroval (ESM) v rámci tretieho záchranného balíčka.
Gréci splatili menovemú fondu miliardy, otvorili banky
Schäuble čelí pre Grécko kritike, o odstúpení neuvažuje
Grécka vláda vydala pokyny, brány bánk sa opäť otvoria
Schäuble pre Grécko nerezignuje, Nemci jeho odchod popreli
Vyše polovica Nemcov si myslí, že dohoda s Gréckom je zlá
Grécko sa udrží nad vodou, Únia schválila preklenovací úver
Ministri financií Únie schválili sedem miliárd pre Grécko
Hollandove predstavy sú politickým trikom
Volanie niektorých politikov a síl po silnejšej Európe je podľa lídra liberálov typickým javom v situácii, keď chronické porušovanie dohodnutých pravidiel zo strany niektorých členských štátov eurozóny nie je sprevádzané primeranými sankciami. Napríklad pravidlo prípustného verejného dlhu k HDP hovorí podľa Sulíka o 60 percentách, no Grécko túto hranicu viac ako trojnásobne prekračuje, keď sa jeho zadlženie blíži k 200 percentám HDP.
„Miesto štandardného bankrotu členovia eurozóny zvyšujú v Grécku svoje nedobytné pohľadávky a vnucujú mu hospodársku politiku, ktorú ono samo odmieta. Aktuálne predstavy francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda o spoločnej vláde a parlamente eurozóny sú len politickým trikom,“ uzatvára Sulík.