Hoaxom môžeme uveriť všetci. Podľa psychológa ich pomáha šíriť aj pocit frustrácie

Marek Madro
Marek Madro. Foto: archív MM

Druhá vlna epidémie koronavírusu so sebou „priplavila“ aj zaujímavý fenomén – hoaxy na sociálnych sieťach. Často ich zdieľajú a šíria ľudia, ktorí sú odporcami štátom nariadených pravidiel a neraz svoje pocity manifestujú nenosením rúška.

Na to, prečo a ako pandémia plodí hoaxy, sa portál vZdravotníctve.sk spýtal psychológa Mareka Madra, riaditeľa linky dôvery IPčko.

Prečo sú hoaxy také populárne?

Na situáciu, v ktorej sa nachádzame, sa nemohol nikto z nás pripraviť. Je nová, neznáma, a preto je prirodzené, že v nás vyvoláva aj rôzne emócie, ako je neistota, strach, hnev, pocit, že je niečo mimo našu kontrolu. V takýchto situáciách sa snažíme seba a svojich blízkych ochrániť. Preto sa niekedy stáva, že nereagujeme racionálne, ale tak, aby sme si dopriali istotu, bezpečie a kontrolu nad situáciou.

Hoaxy alebo nepravdivé informácie útočia na emócie ľudí, na ich slabé miesta. Poskytujú im priestor, ako sa ochrániť, získať kontrolu, mať pocit, že vedia viac, že sú na túto situáciu pripravení. Či už to je popieraním toho, že vôbec nejaké nebezpečenstvo existuje, zvaľovaním viny na niečo, čo je hmotné, na čo sa vedia hnevať, alebo toho, že vlastne existuje veľmi jednoduchý spôsob, ako sa ochrániť.

Mnohé z hoaxov sa týkajú rúšok a ľudí priamo nabádajú, aby ich nenosili alebo spochybňujú ich účinok. Medicínske dôkazy pritom jasne hovoria, že spomaľujú šírenie koronavírusu. Na Slovensku sa však nenosenie rúška stalo aj akýmsi zvláštnym vyjadrením „slobody“ a ich nosenie symbolom „neslobody“. Prečo je to tak?

Rúška sú niečo, čo nám pribudlo nečakane do životov a treba si na ne zvykať. Predstavujú isté obmedzenie toho, akým spôsobom sme žili doteraz. Stali sa tiež symbolom koronavírusu, ako nebezpečenstva, ktoré je okolo nás, avšak nevidíme ho, nevieme s ním úplne bojovať. Ich nenosenie alebo odmietanie môže byť prejavom toho, že chceme znova cítiť kontrolu nad svojím životom alebo demonštrovať, že koronavírus je len politický výmysel a vlastne neexistuje. Pohnútky sú rôzne.

Prečo máme tendenciu myslieť si, že hoaxy sú pravdivé?

Internet je plný protichodných názorov a ako ľudia máme tendenciu sa stotožňovať s tými, ktorým dôverujeme. A keď nám ich prezentuje osoba alebo stránka, ktorú za dôveryhodnú považujeme, budeme im prirodzene veriť viac ako zdrojom, ktoré sú pre nás neznáme alebo v nás vyvolávajú pochyby.

Dá sa povedať, že majú väčší sklon veriť im ľudia s nižším IQ, vzdelaním… či vyšším vekom?

Hoaxom môžeme uveriť všetci, bez ohľadu na vek alebo vzdelanie. Niektoré dokonca používajú aj oficiálne informácie, ktoré sú však prekrútené a doplnené o niečo, čo pravda určite nie je. Preto by sme si pri každej informácii mali overiť jej vierohodnosť. Mali by sme sa pozerať na to, z akého zdroja prichádza, či ju môžeme nájsť aj na oficiálnych stránkach, či človek, ktorý ju napísal, je reálne reportérom alebo lekárom.

Ako možno charakterizovať ľudí, ktorí dezinformácie zámerne šíria?

Šírenie nepravdivých informácií môže mať rôzne dôvody. Môže to byť forma zábavy ale rovnako tiež spôsob, ako si na novú situáciu zvyknúť, ako ju svojím vlastným spôsobom poraziť. Nie je to však správne, keďže takéto správanie môže jednoznačne ohrozovať ľudí, veľakrát tieto správy vyvolávajú ešte väčší strach alebo propagujú praktiky poškodzujúce zdravie.

Stretávate sa aj vy v rámci poradne s ľuďmi, ktorí majú pochybnosti, či nemôžu byť hoaxy pravdivé? Ako takýmto ľuďom vysvetľujete, že ide o nepravdivé nezmysly?

V prvej vlne pandémie COVID-19 sme s témou hoaxov, pretlakom informácii a dezinformácii boli zasiahnutí aj my na našich linkách pomoci. Ľudia na jednej strane informácie potrebovali a na druhej strane boli frustrovaní z toho, že z každej strany na nich „číha“ korona – televízie, rádiá, sociálne siete a aj komunikácia medzi najbližšími sa niesla v tejto téme.

S poradcami na linkách pomoci sme sa snažili nájsť zlatú strednú cestu, ako ľudí informovať, stanovili sme si spoločný čas a priestor počas dňa, kedy sme sa im venovali, vybrali sme jeden-dva dôveryhodné zdroje, kde mohli aktuálne informácie o situácii získať. Spoločne sme sa snažili overiť pravdivosť hoaxu a vysvetliť im ho pomocou racionálnych argumentov.

Dezinformácie môžu mať rôznu podobu. Tento rok dominovali práve tie o pandémii COVID-19, ale prídu ďalšie. Už tu bola téma volieb 2020 a aj návrat Modrej veľryby na internet. Aj s týmito prichádzali mladí ľudia a hľadali odpovede. Tému hoaxov sme spracovali aj v podobe plagátu „Ako spoznať falošné správy“, ktorý máme uverejnený a dostupný na webe stalosato.sk v sekcii pre odborníkov a rodičov.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek Madro
Firmy a inštitúcie IPčko