Ministerstvo sa spojilo s políciou a influencermi. Šíriteľov hoaxov už ohlasujú aj bežní ľudia

Koronavírus, covid 19 test

Hoaxy sú všade okolo nás. Prevteľujú sa do klebiet, reklamných sloganov, ale aj príbehov, ktoré kolujú od jednej susedy k druhej. Nevídaný rozmach dezinformáciám umožnil internet.

Najmä prostredníctvom sociálnych sietí sa dezinformácie môžu voľne šíriť a ľahko sa votkať do siete našich myšlienok. Stačí jedno zdieľanie a nepravdivá informácia sa dostáva medzi desiatky až stovky ďalších prijímateľov.

Ich nebezpečenstvo spočíva v schopnosti ovplyvňovať ľudské správanie, čo sa naplno prejavuje počas pandémie koronavírusu. Niektorí vďaka nim odmietajú nosiť rúška alebo dodržiavať základné protiepidemické pravidlá.

Hoaxy sú celosvetový problém

Podľa doktorky Ivany Jochmanovej z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá spolupracuje na projekte Lovci šarlatánov a bojuje proti konšpiráciám a podvodným praktikám v medicíne, sú hoaxy celosvetovým problémom.

Nikto nie je voči hoaxom imúnny, podliehajú im aj veľmi vzdelaní ľudia. Hoaxy zvyčajne upútajú pozornosť svojou bombastickosťou, úžasným objavom alebo, naopak, tým, že nás niekto chce ovládať, o niečo obrať, uškodiť nám. Navyše, ponúkajú často jednoduché riešenia zložitých problémov, čo je obyčajne veľmi príťažlivé,“ vysvetľuje.

Dôvodom môže byť aj naša mentalita a história

Dodáva, že šíreniu hoaxov na Slovensku môže pomáhať aj naša mentalita a história. Ako ozrejmila, v minulosti bol prísun informácií cenzurovaný, teraz ich je nadbytok a mnohí majú problém sa v nich vyznať a vyberať si dôveryhodné zdroje.

Dezinformáciám, navyše, veria aj mnohí lekári a verejne ich prezentujú. „Dôvody budeme asi hľadať ťažko… Možno daná dezinformácia zodpovedá ich pohľadu na problém, možno je za tým ich nedôvera v systém, pocit, že oni objavili niečo, čo je iným skryté,“ dodáva Jochmanová.

Ministerstvo komunikuje aj s Facebookom

Proti hoaxom v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva bojuje aj bloger a aktivista Jakub Goda. Ako uviedol pre portál vZdravotníctve.sk, jednou časťou práce tímu, ktorý bojuje proti hoaxom, je oficiálna komunikácia s predstaviteľmi Facebooku, aby na podnet ministerstva vymazali niektoré nebezpečné a klamlivé príspevky.

„Dôležité bolo tiež nedávne trestné oznámenie na web Bádateľ, pretože bolo treba ukázať, že pri extrémnych prípadoch vieme ísť aj touto cestou,“ pokračuje Goda.

Spolupráca s influencermi

Ministerstvo v snahe potlačiť šírenie dezinformácií zvýšilo komunikáciu na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku. Monitorujem najrozšírenejšie dezinformácie a snaží sa ich vyvracať prostredníctvom oslovených odborníkov.

„A zároveň hľadáme čo najefektívnejšie spôsoby, ako proaktívne komunikovať to, čo komunikovať chceme. Vytvorili sme neformálny network so zdravotníckymi influencermi, s ktorými si vieme vzájomne pomôcť na sociálnych sieťach,“ hovorí Goda s tým, že ministerstvo intenzívne spolupracuje aj s políciou.

V niektorých prípadoch sa stáva, že autori svoje hoaxy stiahnu až po tom, ako na ne ministerstvo upozorní. Dobrou správou však je, že osvetu pomáha robiť aj verejnosť a ľudia niekedy vyvracajú hoaxy priamo v komentároch príspevkov tých, ktorí ich šíria.

Prieskum o dezinformáciách medzi lekármi

Známe sú aj príklady lekárov, ktorí hodnotia COVID-19 ako banálne ochorenie a celú situáciu zľahčujú. Snažíme sa na to reagovať, argumentovať a dávať priestor špičkovým odborníkom, ktorí majú prehľad o aktuálnych vedeckých štúdiách a intenzívne sa téme venujú, ako napríklad infektológ Peter Sabaka, ktorý sa na Kramároch stará o ľudí s najťažším priebehom ochorenia COVID-19 alebo patológ Michal Palkovič, ktorý sám robil pitvy väčšiny ľudí, ktorí zomreli na Covid-19,“ opisuje Goda.

Dopĺňa, že momentálne tiež ministerstvo pripravuje prieskum o zdravotných dezinformáciách medzi lekármi, aby experti získali lepší prehľad o tom, ako sa dezinformácie prejavujú v ich praxi, ako často sa s nimi stretávajú a v akých oblastiach.

Hoci sú podľa Jakuba Godu hoaxy a dezinformácie celosvetovým fenoménom, prieskumy Globsecu ukazujú, že ľudia na Slovensku majú tendenciu veriť napríklad konšpiračným teóriám najviac v porovnaní s krajinami z nášho regiónu.

Najpopulárnejšie hoaxy

Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej sa rezort dezinformáciám venuje viacerými spôsobmi. Prostredníctvom sociálnych sietí proaktívne komunikuje fakty a odborné informácie, spolupracuje s desiatkami odborníkov ministerstva na jednotlivé medicínske odbory, rovnako ako s lekármi a špecialistami z praxe.

K najrozšírenejším hoaxom patria dezinformácie o nosení rúšok, ktoré strašia ľudí, že im rúška privodia rôzne problémy, vyrážky, alebo že sa dokonca môžu udusiť oxidom uhličitým, prípadne nedostatkom kyslíku.

Populárne sú tiež nepravdivé alebo manipulatívne štatistiky o koronavíruse, ktoré zľahčujú situáciu a stretli sme sa aj so správami, že koronavírus neexistuje, alebo že neexistuje dôkaz, že by niekoho niekedy usmrtil,“ opisuje Eliášová.

Polícia dostáva tipy aj od občanov

Ako uvádza hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka, polícia hoaxy vyhľadáva monitoringom médií a sociálnych sietí, ale tipy na vyvracanie hoaxov dostáva aj od samotných občanov.

Ak nájdeme alebo dostaneme tip na hoax, ktorý sa dotýka stoviek až tisícok ľudí, vtedy reagujeme,“ dopĺňa s tým, že v prípade podozrenia z trestnej činnosti, prípadne priestupku v kompetencii polície, riešia jednotlivé prípady príslušné orgány konkrétnych krajských riaditeľstiev policajného zboru.

Osvetu môže robiť každý z nás

Okrem „inštitucializovaného“ boja proti výmyslom však odborníci zdôrazňujú, že vyvracať hoaxy môže každý z nás – hľadaním faktov a overovaním si informácií.

Podľa známeho slovenského výskumníka Pavla Čekana by sa do boja mali zapojiť aj médiá a dávať väčší priestor odbornej diskusii. Rovnako by sa mali snažiť vyvracať dezinformácie a konšpirácie a podieľať sa na tom, aby popularita dezinformácií poklesla.

Priestor musia dostať fakty a štúdie, ktoré jasne dokazujú dôležitosť nosenia rúšok, ako sa chrániť proti koronavírusu, ako táto infekcia prebieha v našom tele, ako sa šíri v spoločnosti, aký je stav pandémie vo svete a prečo niektoré krajiny zvládajú boj s pandémiou lepšie alebo horšie, ako sa lieči COVID-19, ako je na tom vývoj vakcíny atď.,“ navrhuje Čekan.

Prevenciou je vzdelávanie aj kritické myslenie

Ako dopĺňa doktorka Jochmanová, prevenciou hoaxov je vzdelávanie, rozvíjanie schopnosti kritického myslenia, argumentácie, ale tiež nabádanie ľudí k preverovaniu si informácií.

Učiť ľudí neakceptovať každé tvrdenie ponúkané predovšetkým médiami a autoritami mimo odboru, ktorého sa hoax týka, ako fakt. A aj informácie prezentované odborníkmi z danej oblasti preverovať, predovšetkým, ak ide o informáciu, ktorá odporuje vyjadreniam väčšiny odborníkov,“ uzatvára odborníčka s tým, že dôležité sú aj vhodná forma a štýl vyvracania dezinformácie, ktoré musia byť podložené faktami.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivana JochmanováJakub GodaMichal PalkovičMichal SlivkaPavol ČekanPeter SabakaZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie LF UPJŠ Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v KošiciachMZ Ministerstvo zdravotníctva SRPrezídium policajného zboru SR