Slováci už vedia, koľkí majú protilátky na COVID-19. Podľa Krčméryho sme v polovici druhej vlny

Vladimír Krčméry
Vladimír Krčméry Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Odborníci už vedia, koľko Slovákov sa mohlo nakaziť koronavírusom počas prvej vlny epidémie. Majú tiež štatistický prehľad o tom, aké percento ľudí nemalo žiadne príznaky ochorenia.

Viac o téme: Koronavírus

O prvé celoplošné testovanie igG protilátok na koronavírus sa na Slovensku pokúsila zdravotná poisťovňa Dôvera v spolupráci s laboratóriami Alpha Medical.

Test absolvovalo vyše 10-tisíc Slovákov

O sérologické testovanie presnou laboratórnou metódou ELISA mohli od júna bezplatne požiadať poistenci, ktorí mali zároveň nárok na preventívnu prehliadku. Do dnešného dňa sa doň celkovo zapojilo 10 100 ľudí a testovanie bude pokračovať až do konca októbra, informoval Martin Kultan, generálny riaditeľ Dôvery.

Podľa Petra Lednického, riaditeľa laboratórií Alpha Medical, sa s vírusom počas prvej vlny stretlo len necelé percento Slovákov (0,89 percenta), a to najmä vo vekovej skupine nad 40 rokov, pričom najviac infikovaných testy odhalili vo vekovej kategórii nad 60 rokov.

ZDRAVOTNÍCTVO: Informácie z laboratórií o COVID 19
Zľava: Generálny riaditeľ Alpha Medical Peter Lednický, hlavná epidemiologička ProCare a Svet Zdravia Jana Skalová a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Foto: SITA/Branislav Bibel

Mnohí nemali žiadne príznaky

Žiadne príznaky COVID-19 pritom nepociťovalo až 41 percent ľudí. Najviac zasiahnutými regiónmi boli Žilinský a Trnavský kraj.

Do testovania sa zapojilo aj 235 lekárov a 103 sestričiek. Dobrou správou je, že žiadna zo sestričiek nemala v krvi protilátky na koronavírus a v prípade lekárov išlo o 1,3 percenta nakazených počas prvej vlny. Podľa odborníkov je to indikácia, že prijaté hygienické opatrenia sú naozaj účinné.

Korelácia s výsledkami PCR testov

Protilátky sú v krvi detegovateľné od jedného do troch týždňov po infikovaní sa a poukazujú na to, že organizmus s vírusom bojoval.

Podľa hlavnej epidemiologičky ProCare a siete Svet zdravia Jany Skalovej výsledky testovania na protilátky korelujú s výsledkami PCR testov: „Percento ku včerajšiemu dňu bolo podľa mojich výpočtov 1,3. Čiže 1,3 percenta ľudí bolo pozitívnych z celkového počtu testovaných.“

Podľa odborníčky čísla z PCR testovania a sérologického testovania epidemiologicky korelujú.

Vedia odhaliť aj igM protilátky

Ako tiež doplnila, testy určené na odhalenie igG protilátok dokážu identifikovať aj ľudí, u ktorých infekcia aktuálne prebieha. Tzv. igM protilátky sa tvoria na tretí deň od pociťovania príznakov ochorenia a testovaného informujú, že sa môže nachádzať v akútnej fáze infekcie. Prieskum poisťovne však takýto parameter nesledoval.

ZDRAVOTNÍCTVO: Informácie z laboratórií o COVID 19
Hlavná epidemiologička ProCare a Svet Zdravia Jana Skalová. Foto: SITA/Branislav Bibel

Podľa Krčméryho môže vzniknúť nová epidémia

Podľa profesora Vladimíra Krčméryho, prednostu Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, sa momentálne nachádzame v druhej vlne epidémie.

„Máme prvú časť druhej vlny za sebou, tú tlejúcu chorobu, a teraz sme v druhej časti druhej vlny,“ hovorí o aktuálnej fáze Krčméry. Podľa neho sme „v polovici, vyhrať nemôžeme, ale môžeme vybojovať remízu a zabezpečiť, aby neprešla druhá vlna do novej epidémie.“

Ako zdôraznil, na jeseň stúpnu počty ľudí s klasickými respiračnými ochoreniami a varuje pred možným vznikom novej epidémie, ktorá bude kombináciou chrípky a koronavírusu.

Vďaka testovaniu vieme odhadnúť, ako sa bude šírenie vírusu vyvíjať. Podľa Krčméryho odhalilo napríklad aj to, že veková kategória doteraz pozitívne testovaných sa na Slovensku netýkala detí a mládeže, ale predovšetkým pacientov po 40-tke, dokonca po 60-tke, ktorí mali percento protilátok najvyššie.

Najväčším rizikom budú študenti na internátoch

Pokiaľ chceme vrcholnú fázu druhej vlny spomaliť, mali by sme oddialiť niektoré typicky septembrové udalosti, hovorí Krčméry. Ide napríklad o reguláciu návštevnosti škôl či posunutie začiatku semestra a využitie online výučby, aby sme získali čas do významnejšieho rozšírenia infekcie v populácii.

Najnebezpečnejšia udalosť, ktorá nás čaká, je „ubytovávanie študentov, či už zahraničných alebo domácich na vysokoškolských internátoch,“ upozorňuje Krčméry.

Dôraz by sme podľa neho mali dávať na prevenciu, a v prípade dostupnosti vakcíny aj na očkovanie – len takýmto spôsobom môžeme nad epidémiou vyhrať, myslí si.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jana SkalováMartin KultanPeter LednickýVladimír Krčméry
Firmy a inštitúcie Alpha MedicalDôvera zdravotná poisťovňaLF UK Lekárska fakulta Univerzity Komenského v BratislaveProCareSvet zdravia