Čaká Slovensko ďalšie sprísnenie opatrení? Podľa epidemiologičky máme len jedno východisko

Zuzana Krištúfková
Epidemiologička Zuzana Krištúfková. Foto: SITA/Branislav Bibel

Počty ľudí nakazených koronavírusom sa zvyšujú a vo vzduchu visí otázka, či sa bude situácia na Slovensku s nástupom jesene ešte viac zhoršovať. Navrhne konzílium odborníkov ďalšie sprísnenie opatrení?

Viac o téme: Koronavírus

Na názor sme sa spýtali profesorky Zuzany Krištúfkovej z Katedry epidemiológie Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave a poradného konzília odborníkov, ktoré pravidelne zasadá na Úrade vlády.

Komunitné šírenie u nás zatiaľ nemáme

Okrem importovaných a dohľadateľných nákaz cez kontakty pozitívne testovaných osôb sa sporadicky, najmä v Bratislave, objavujú aj infikovaní bez známeho prameňa nákazy.

Podľa profesorky Krištúfkovej však zatiaľ nemožno hovoriť o komunitnom prenose. „Komunitné šírenie by nastalo vtedy, keby sme väčšinu kontaktov pozitívnych prípadov nevedeli dohľadať a zistiť, kde sa nakazili, celoslovensky to tak však ešte nie je,“ uviedla pre portál vZdravotníctve.sk.

Opatrenia budú smerovať k obmedzeniu kontaktov

Avšak, v prípade, že by boli denné prírastky pozitívnych prípadov ešte vyššie, nevylučuje prijímanie prísnejších opatrení.

„Najlepším opatrením je, keď sa ľudia navzájom nestretávajú, a preto budú naše kroky viesť najmä k obmedzeniu sociálnych kontaktov,“ ozrejmila s tým, že jedným z prvých opatrení je obmedzovanie hromadných podujatí, ako sú oslavy, svadby či firemné akcie.

„Je veľmi ťažké rozhodovať, či niektorých pripraviť o prácu, alebo iných ohroziť na živote. Ľudia by nemali veriť tým, ktorí im hovoria to, čo chcú počuť. Pravda nie je príjemná a preto sa jej mnoho ľudí bojí. Chceme docieliť, aby počet nových infikovaných nerástol do takej miery, že by sme museli zatvárať školy, lebo považujeme za potrebné, aby fungovali,“ priblížila.

Podľa epidemiologičky sa aktuálne nachádzame v druhej fáze druhej vlny a vývoj situácie bude závisieť od toho, ako zodpovedne budú ľudia dodržiavať navrhované opatrenia.

V prvej vlne Slovensko potrebovalo získať čas

„V prvej vlne sme rýchlo prijímali veľmi prísne opatrenia najmä z toho dôvodu, že sme chceli pripraviť zdravotníctvo a zdravotnícke služby na očakávaný nápor pacientov. Infektologické oddelenia boli v minulosti výrazne redukované. Museli sa pripraviť plány na reprofilizáciu iných oddelení na infekčné, kde by boli schopní liečiť pacientov s COVID-19. Nemali sme ani dostatok osobných ochranných pracovných prostriedkov, liekov a respirátorov. Chceli sme ochrániť ľudské životy, lebo sme videli, ako prvá vlna pandémie prebiehala v Taliansku a Španielsku,“ vysvetlila.

Ako dodala, okrem času, ktorý sme vďaka opatreniam získali, sa ľudia naučili chrániť pred nákazou napríklad nosením rúšok. Mnohí mladí ľudia však opatreniam neprikladajú veľkú váhu a začali sa správať nezodpovedne, myslí si profesorka Krištúfková.

Čakanie na vakcínu

Podľa jej názoru budú do dodania vakcíny protiepidemické opatrenia najúčinnejším prostriedkom na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19.

„Každý z nás by sa mal zamyslieť nad tým, ako prispeje k tomu, aby sa epidémia nešírila,“ dodala na záver s tým, že všetci sme už unavení z momentálnej situácie. Je však presvedčená, že ju zvládneme.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Zuzana Krištúfková
Firmy a inštitúcie SZU Slovenská zdravotnícka univerzitaÚrad vlády SR