Poľsko si pripomína prvé výročie leteckej tragédie v Rusku

Poľská tragédia pri Smolensku
Lietadlo s poľskou delegáciou havarovalo cestou na spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia masakry 22 tisíc poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie v Katynskom lese sovietskou tajnou službou NKVD. Haváriu neprežil nik z 96 ľudí na palube vrátane prezidenta Lecha Kaczynského, jeho manželky a desiatok významných osobností poľského politického a kultúrneho života. Foto: SITA/AP

VARŠAVA 10. apríla (WEBNOVINY) – V nedeľu ubehne presne rok od tragickej havárie poľského vládneho špeciálu pri západoruskom meste Smolensk, pri ktorej zahynulo 96 ľudí vrátane prezidenta Lecha Kaczynského a jeho manželky.

Lietadlo viezlo poľskú elitu na spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia masakry 22-tisíc poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie v Katynskom lese sovietskou tajnou službou NKVD.

Správa o tragédii zasiahla nielen Poliakov, ale celý svet. Na pohrebe prezidentského páru v Krakove sa malo zúčastniť vyše sto významných svetových štátnikov, väčšina z nich však pre situáciu v leteckej doprave spôsobenú islandskou sopkou účasť na poslednú chvíľu odriekla. Poľsko a Rusko sa dodnes sporia o miere viny poľských pilotov a ruských dispečerov na havárii.

OBRAZOM: Tragédia pri Smolensku

Lietadlo sa zrútilo tesne pri vojenskom letisku Smolensk-Severnyj, keď sa pokúšalo pristáť v hustej hmle a narazilo do vrcholcov stromov. Záverečná správa ruského Medzištátneho leteckého výboru tvrdí, že haváriu zavinili poľskí piloti. Vysokopostavení poľskí predstavitelia podľa správy naliehali na pilotov, aby v Smolensku pristáli, a tí následne ignorovali odporúčanie riadiacej veže, aby pre hustú hmlu a zlé technické vybavenie pristáli na inom letisku.

Piloti tiež ignorovali varovanie palubných prístrojov, že stroj je príliš nízko. Poľsko označilo vyšetrovaciu správu za neúplnú. Varšava trvá na tom, že za haváriu nie sú zodpovední len piloti, ale aj ruskí dispečeri, ktorí včas nevarovali posádku pred zlým počasím a pred chybným kurzom letu.

OBRAZOM: Poľsko zahalil smútok po tragédii pri Smolensku

Lietadlo tesne pred pristávacou dráhou zachytilo krídlom stromy a zrútilo sa. Zahynulo všetkých 88 pasažierov a osem členov posádky. Okrem prezidentského páru boli na palube aj ďalšími významné osobnosti poľskej spoločnosti. Obete zahŕňali prezidenta národnej banky Slawomira Skrzypeka, šéfa prezidentskej kancelárie Wladyslawa Stasiaka, bývalého ministra obrany a prezidentského kandidáta Jerzyho Szmajdzinského, námestníka ministra zahraničia Andrzeja Kremera, šéfa generálneho štábu armády Franciszeka Gagora, šéfa Úradu národnej bezpečnosti Aleksandra Szczygla či vojenského biskupa Tadeusza Ploského.

Katastrofa spôsobila v Poľsku šok a poznamenala celú politickú scénu. Funkciou prezidenta bol dočasne poverený Bronislaw Komorowski, ktorý zostal na poste hlavy štátu aj po júnových prezidentských voľbách. Prvé nezhody a rozhorčenie časti verejnosti spôsobilo rozhodnutie pochovať Lecha Kaczynského a jeho manželku v kráľovskej hrobke katedrály na zámockom hrade Wawel v Krakove.

Poľská tragédia pri Smolensku
Foto: SITA/AP

Desiatky tisíc trúchliacich Poliakov ešte v ten večer zaplavili ulice a námestia v centre Varšavy, aby si uctili pamiatku prezidenta Lecha Kaczynského.

Ľudia priniesli kvety a sviečky, ktoré postupne zaplňujú priestor pred prezidentským palácom a Pilsudského námestie, ktoré je tradičným miestom pri výnimočných príležitostiach vo Varšave.

Medzi zhromaždenými nechýbal ani predseda dolnej komory poľského parlamentu Bronislaw Komorowski.

Tragédia sa pred septembrovými parlamentnými voľbami stala aj súčasťou predvolebného boja medzi opozičným nacionalistickým hnutím Právo a spravodlivosť expremiéra a Lechovho dvojčaťa Jaroslawa Kaczynského a liberálnou Občianskou platformou premiéra Donalda Tuska a prezidenta Komorowského. Až 87 percent Poliakov si myslí, že tragédia sa stala pred voľbami politickým nástrojom. Najmä Jaroslaw Kaczynski je neustále nespokojný s poctami, ktoré sa dostali jeho bratovi.

Havária a jej vyšetrovanie v neposlednom rade poznačili aj rusko-poľské vzťahy, ktoré sú historicky chladné až nepriateľské. Samotný Katynský masaker, ktorý majú na svedomí Rusi, je jednou z najtragickejších udalostí v histórii Poľska. V Katynskom lese pri Smolensku ako aj na iných miestach vtedajšieho Sovietskeho zväzu povraždili agenti sovietskej tajnej služby NKVD v apríli a máji 1940 odhadom až 22 000 príslušníkov poľskej armády, polície, pohraničnej a väzenskej stráže. Sovieti dlhé roky tvrdili, že Poliakov vyzabíjali nacistické vojská, a tých, čo tvrdili opak, zatvárali do väzenia.

Moskva: Poľsko plne nespolupracuje

Ruskí vyšetrovatelia obvinili Poľsko z brzdenia vyšetrovania havárie lietadla, ktoré sa zrútilo 10. apríla 2010 pri Smolensku. „Zo šiestich otázok našej vyšetrovacej komisie zaslaných do Poľska sme dostali odpovede len na dve od kompetentných poľských orgánov…,„uviedla ruská vyšetrovacia komisia v stanovisku zverejnenom na jej internetovej stránke.

Ruskí vyšetrovatelia požiadali poľských expertov o analýzu konverzácie zaznamenanej v kabíne havarovaného lietadla TU-154, ktorú prepísala poľská strana,“ no nepovedali nám, či je dokončená,“ hovorí sa v stanovisku. Podľa ruskej vyšetrovacej komisie odpovede na všetky otázky sú potrebné na vytvorenie „kompletného a objektívneho obrazu katastrofy a jej dôvodov“.

Rusko v januári zverejnilo správu, podľa ktorej haváriu lietadla spôsobili skúsení piloti, ktorí ignorovali varovania ruských dispečerov na letisku v Smolensku, aby pre zlé poveternostné podmienky nepristáli. Poľsko správu spochybnilo a uviedlo, že letoví dispečeri neinformovali posádku prezidentského lietadla, že bolo mimo letovej dráhy a kritizovalo zlý stav malého letiska.

Okamžité reakcie na tragédiu z 10. apríla 2010:

Nemecká kancelárka Angela Merkelová si spomenula na svoje rokovania s Kaczynským a povedala: „Na konci sme sa vždy dohodli. Celý svoj život zasvätil boju za slobodu v Poľsku a slobodu v Európe,“ uviedla a dodala, že Nemecko dnes smúti s celým poľským národom.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vo vyhlásení vzdal úctu Kaczynskému. „Lech Kaczynski venoval svoj život vlasti. Neúnavný obhajca ideí, v ktoré veril, vždy bojoval s presvedčením za hodnoty, na ktorých sa zakladal vstup do politiky: demokracia, sloboda a boj proti totalite,“ uviedol francúzsky prezident.

Taliansky premiér Silvio Berlusconi povedal: „Je to ťažká strata, ktorá postihla spriatelenú krajinu, ktorú s ňou zdieľam.“

„Ukrajina sa dozvedela o leteckom nešťastí … s veľkým žiaľom a nevysloviteľnou bolesťou,“ uviedol ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v stanovisku. „Zdieľame hlbokú bolesť zo straty, ktorá postihla spriatelený poľský ľud a smútime spolu s rodinami tých, čo zomreli.“

Pápež Benedikt XVI. v kondolenčnej správe uviedol, že sa dozvedel o obetiach s „hlbokým žiaľom“ a uistil Poliakov o svojej „duchovnej blízkosti“ v tejto ťažkej chvíli.

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen: „V mene NATO i mňa osobne vyjadrujem svoju najhlbšiu sústrasť poľskému ľudu a rodinám prezidenta a pani Kaczynských ako aj všetkých tých, ktorí zahynuli v tomto strašnom nešťastí. Toto je tragédia pre nich i pre Poľsko. Moje myšlienky sú dnes s nimi.“

Britská kráľovná Alžbeta II. a premiér Gordon Brown vyjadrili hlbokú sústrasť Poľsku. Korunný princ Charles a manželka Camilla sú tiež „šokovaní a hlboko zarmútení“.

„V mene OSN vyjadruje generálny tajomník svoju najúprimnejšiu sústrasť ľudu a vláde Poľska ako aj pozostalým obetí. Prezident Kaczynski slúžil svojej krajine a ľudu s odhodlaním a presvedčením a zaslúžene si získal uznanie zahraničia,“ uviedol úrad Pana Ki-muna. „Je to o to bolestivejšie, že prezident cestoval na spomienkovú udalosť, ktorá naznačovala novú úroveň uzmierenia medzi Poľskom a Ruskom,“ dodal Pan.

Podľa bývalého československého prezidenta Václava Havla ovplyvní sobotňajšia smrť poľského prezidenta Lecha Kaczynského dejiny celého Poľska, ale aj poľsko-ruské vzťahy. Nie kvôli tomu, čo sa skutočne stalo, ale kvôli dohadom, ktoré sa začnú šíriť, povedal Havel pre Českú televíziu.

Viacero európskych krajín vrátane Slovenska vyhlásilo štátny smútok v deň pohrebu.

Krátky životopis Lecha Kaczynského

Lech Kaczynski bol ako dieťa spolu s bratom Jaroslawom, dvojčaťom takmer na nerozoznanie, televíznou hviezdou. V rokoch 2006-2007 stáli obaja na čele štátu. Lech ako prezident a Jaroslaw ako premiér. Kaczynski sa v roku 2005 stal tretím demokraticky zvoleným prezidentom od pádu komunizmu v roku 1989, po známom lídrovi nezávislých odborov Solidarita Lechovi Walesovi a Aleksandrovi Kwasniewskom. Očakávalo sa, že sa bude usilovať o znovuzvolenie v prezidentských voľbách tohto roku.

Poľská tragédia pri Smolensku
Foto: SITA/AP

Lech Kaczynski sa narodil 18. júna 1949 vo Varšave 45 minút pred bratom Jaroslawom. Bratia hrali ako 12-roční vo filme a ako malých hercov ich poznalo celé Poľsko.

Obaja študovali právo na univerzite vo Varšave, boli súčasťou antikomunistickej opozície a v 80. rokoch podporovali nezávislé odborové hnutie Solidarita a ich vodcu Lecha Walesu.

Po zvrhnutí komunizmu v Poľsku v roku 1989 ich v prvých slobodných voľbách v krajine zvolili za senátorov. V roku 2001 založili konzervatívnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS), na čele ktorej je Jaroslaw, ktorý v rokoch 2006-2007 zastával post poľského premiéra. Lech a jeho manželka Maria mali dcéru Martu, ktorá sa narodila v roku 1980.

Svoju kampaň na post primátora Varšavy v roku 2002 a poľského prezidenta v roku 2005 postavil Lech Kaczynski na boji proti korupcii. Podporoval silné spojenie Poľska s USA a presadzoval plány Washingtonu postaviť obranný raketový systém na území Poľska, čo rázne odmietalo Rusko. Lech sa zaviazal, že bude obhajovať záujmy Poľska a podporovať urovnanie vzťahov s historickými poľskými nepriateľmi a susedmi – Ruskom a Nemeckom. „Želám si dobré vzťahy s Moskvou, no Rusko musí uznať, že Poľsko už neleží v jeho sfére záujmu,“ povedal

Ako primátor Varšavy dal vypracovať správu o škodách spôsobených nacistickým Nemeckom počas 2. svetovej vojny vo Varšave ako protiváhu požiadavkám etnických Nemcov vyhnaných z Poľska počas vojny.

.

Na palube lietadla typu Tupolev TU154M, ktoré havarovalo na západe Ruska 10. apríla 2010, letelo

spolu 96 ľudí. Pri nehode zomrelo 88 členov poľskej delegácie. Medzi obeťami havárie boli:

Poľský prezident Lech Kaczynski

Manželka poľského prezidenta Maria Kaczynská

Bývalý poľský prezident Ryszard Kaczorowski

Bývalý minister obrany, šéf Úradu národnej bezpečnosti Aleksander Szczyglo

Vicemaršálek Sejmu Poľskej republiky Jerzego Szmajdzinski

Šéf generálneho štábu armády Franciszek Gagor

Guvernér národnej banky Slawomir Skrzypek

Šéf prezidentskej kancelárie Wladyslaw Stasiak

Bývalý minister obrany a prezidentský kandidát Jerzy Szmajdzinski

Zástupca ministra zahraničia Andrzej Kremer

Predsedníčka Najvyššej advokátskej komory Joanna Agatka-Indecká

Verejný ochranca práv Janusz Kochanowski

Predseda Inštitútu národnej pamäti Poľska Janusz Kurtyka

Poradcovia prezidenta Pawel Wypych a Mariusz Handzlik

Generálny tajomník Rady pre ochranu pamätníkov vojny a mučeníctva Andrzej Przewoznik

Predseda strany Právo a spravodlivosť Przemysław Gosiewski

Poľný biskup poľskej armády Tadeusz Ploski

Predstaviteľ evanjelickej cirkvi v poľskej armáde plukovník Adam Pilch

Pravoslávny arcibiskup poľskej armády Miron Chodakowski

Predseda Poľského olympijského výboru Piotr Nurowski

Operačný veliteľ ozbrojených síl generál Bronisław Kwiatkowski

Veliteľ poľských vzdušných síl generálporučík Andrzej Błasik

Veliteľ poľských pozemných síl generál divízie Tadeusz Buk

Veliteľ špeciálnych síl generál divízie Włodzimierz Potasiński

Veliteľ vojenského námorníctva generál Andrzej Karweta

Veliteľ školiaceho centra brigádny generál Kazimierz Gilarski

12 poslancov

2 senátori

Prezidentov lekár

Tlmočník

Veteráni druhej svetovej vojny

.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alžbeta II.Anders Fogh RasmussenAngela MerkelováBronislaw KomorowskiJaroslaw Kaczynskikráľovná Alžbeta II.Lech KaczynskiNicolas SarkozySilvio BerlusconiSlawomir Skrzypek