Referendum bolo zbytočné, myslí si prezident SR

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Gašparovič
Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Sobotňajšie referendum bolo neplatné, potvrdila to Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré dnes vyhlásila ústredná komisia na tlačovej besede v Národnej rade SR, bola celková účasť na referende 22,84 percenta. Zo 4 369 553 oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 ľudí. Počet odovzdaných hlasovacích lístkov bol 997 235, počet neodovzdaných 907, počet platných hlasovacích lístkov bol 990 535 a počet neplatných lístkov 6 700.

Nízka účasť voličov poľa Fica potvrdila zbytočnosť referenda

Nízka účasť voličov podľa predsedu strany Smer-SD Roberta Fica potvrdila zbytočnosť sobotňajšieho referenda a neúčelné vynaloženie finančných prostriedkov v sume viac ako 7 mil. eur. „Podvody, ktorých sa strana SaS dopustila v kampani, výrazne poškodili inštitút referenda do budúcnosti,“ uviedol Fico. Agentúre SITA stanovisko predsedu Smeru-SD poskytla jeho hovorkyňa Silvia Glendová.

Gašparoviča výsledky plebiscitu neprekvapili

Referendum bolo zbytočné, za viac ako sedem miliónov eur, ktoré to stálo, mohli byť postavené školy. Myslí si to prezident SR Ivan Gašparovič. Výsledky nie sú, a to, čo referendum obsahovalo v otázkach, to nie je problém nastoliť na niektorom zasadnutí Národnej rady SR ako jeden z bodov programu, uviedol prezident na brífingu na bratislavskom letisku pred svojou pracovnou cestou na Island.

Referendum bolo politickým marketingom SaS, myslí si prezident

„Toto referendum aj občania tak brali, že viac sa špekuluje z hľadiska politických strán ako z následkov a úspešnosti tohto referenda,“ povedal Gašparovič, ktorý vníma referendum ako politický marketing strany SaS. Podľa Gašparoviča strana SaS špekulovala aj s tým, kedy mu odovzdá petíciu s podpismi potrebnými na vyhlásenie referenda. „Takýto čas pred rokom, alebo v októbri, začala strana SaS s pánom predsedom Sulíkom hovoriť, že má podpisy tie, ktoré potrebujú na referendum. A stále sledovala, kedy by mi tieto podpisy mali odovzdať. Ja som ich vyzýval každý mesiac, aby odovzdali. Nie, bola to vyslovená špekulácia,“ povedal Gašparovič.

Prezident išiel hlasovať úplne sám

Prezident do poslednej chvíle tajil, či vôbec pôjde zahlasovať o šiestich referendových otázkach. Nakoniec sa rozhodol ísť a podľa jeho slov o tom nevedelo veľa ľudí a dokonca ani polícia. „Bol som tam úplne sám, pred desiatou. Porozprával som sa s komisiou, bolo to veľmi zaujímavé,“ povedal. Neprezradil však, ako zahlasoval za jednotlivé otázky. Podľa neho sa rozhodol zúčastniť na referende už vtedy, keď ho vyhlásil a podpísal. „Myslím si, že nebolo celkom logické, aj keď som s ním nesúhlasil, aby som ako ten, ktorý referendum vyhlasuje, do referenda nešiel, či už s odpoveďou na otázky negatívnou alebo pozitívnou,“ povedal.

Poslanecká imunita je zle nastavená, tvrdí Gašparovič

„Poslanci sú rukojemníkmi policajtov, rukojemníkmi prokurátorov,“ myslí si Gašparovič. Podľa neho totiž poslancov po skončení štvorročného mandátu môžu začať stíhať orgány činné v trestnom konaní a môžu dovtedy ovplyvňovať rozhodovanie zákonodarcov. „To je nebezpečné,“ myslí si hlava štátu, podľa ktorej by sa však imunita poslanca mala vzťahovať na jeho činnosť v parlamente. „Nemá mať na priestupky a aj trestné činy, ktoré sú občianskeho charakteru, ktoré sa netýkajú jeho činnosti v Národnej rade a vôbec poslaneckého mandátu,“ povedal dnes na brífingu Gašparovič. Podľa neho aj sudcovia majú mať imunitu len vo vzťahu k svojej rozhodovacej činnosti na súde. Ale nie k takým priestupkom a k trestným činom, ktorých sa vo všeobecnosti dopúšťajú ako občania, uviedol.

Najvýraznejší súhlas vyslovili hlasujúci v referende so zúžením poslaneckej imunity. Za to, aby sa zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch sa vo všeľudovom hlasovaní vyslovilo 95,40 percenta voličov (952 281). Proti hlasovalo 1,73 percenta voličov (17 333).

Po imunite najviac hlasujúci súhlasili so znížením počtu poslancov zákonodarného zboru. Na 3. referendovú otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?“ odpovedalo áno 92,76 percenta (925 888 ), 3,85 percenta (38 450) odpovedalo nie.

Za nákup lacnejších automobilov pre verejné orgány, čo bola štvrtá referendová otázka, reagovalo súhlasom 88,84 percenta (886 767), negatívnu odpoveď uviedlo 6,16 percenta (61 532) hlasujúcich.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov zaznamenalo štvrtý najvyšší počet kladných odpovedí zo šiestich referendových otázok. Za zrušenie povinnosti fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom odpovedalo 87,24 (870 864) percenta hlasujúcich kladne, 9,02 percenta (90 058)záporne.

Na 6. otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“ odpovedal kladne 74,93 percenta hlasujúcich (747 983), záporne 13,44 (134 163) percenta účastníkov referenda.

Najmenej pozitívnych hlasov voličov bolo v referende na piatu otázku, ktorou bola možnosť voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet. Na túto otázku reagovalo kladne 70,46 percenta hlasujúcich (703 336) a 22,22 percenta (221 847) záporne.

Plebiscit by bol platný, ak by k referendovým urnám prišla viac ako polovica zo všetkých oprávnených voličov

Podľa Ústavy SR, sú totiž výsledky referenda platné, “ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“.

V sobotu 18. septembra mohli občania oprávnení hlasovať v referende využiť svoje právo a vyjadriť sa k šiestim referendovým otázkam od 7:00 do 22:00 v 5 060 okrskoch.

Priebežná účasť na referende

Referendum sa zaradí medzi tie s najnižšou účasťou

Skončilo sa siedme referendum od vzniku SR

KUSÝ: Každé percento účasti nad 20 je pozitívne

Prezident zahlasoval desať minút pred koncom

Ľudí plebiscit zaujal viac ako eurovoľby

ZEMAN: Referendum pre SaS bolo možno zbytočné

Zmobilizovali sme milión, spokojne povedal Sulík

Referendum nepoznačili žiadne vážne udalosti. Pokojné bolo podľa polície aj podľa Ústrednej komisie pre referendum SR. Komisia nedostala žiadny vážny podnet na porušenie zákona. Na referendum sa vyčlenilo spolu 7 224 000 eur, z toho pre Ministerstvo vnútra SR 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minulo na komisie pre referendum.

Neúspešné referendum prebehlo bez incidentov a podaní

Žiadne podania na porušenie zákona o referende nedostala počas referendovej soboty 18. septembra a ani pred tým Ústredná komisia pre referendum SR. Informovala o tom na dnešnej tlačovej besede Ústrednej komisie pre referendum SR k oficiálnym výsledkom referenda riaditeľka odboru volieb a referenda Ministerstva vnútra SR Lívia Škultétyová. Výnimkou boli len tri podania, ktoré však boli skôr vyjadrením názorov. „Neboli zo strany podateľov žiadne požiadavky na riešenie len prejavovali svoje názory k určitým sféram diania. Preto aj ústredná komisia prijala k týmto podaniam také uznesenie, v ktorom konštatuje, že vzala obsah podaní na vedomie,“ konkretizovala Škultétyová.

„Počas hlasovania neprišlo na území Slovenskej republiky k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s konaním referenda v roku 2010“, doplnil obraz o pokojnej situácii počas sobotňajšieho plebiscitu viceprezident Policajného zboru SR Ľubomír Ábel. Ako dodal, prijaté opatrenia boli dostatočné.

Referendá na Slovensku

Od vzniku samostatnej SR v roku 1993 sa aj so sobotňajším referendom konalo spolu sedem plebiscitov, z nich bolo päť neúspešných. Okrem referenda zo soboty 18. septembra boli neúspešné aj referendá v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004. V roku 1997 bol plebiscit zmarený vtedajším ministrom vnútra Gustávom Krajčim. Krajči zasiahol do referenda s dvoma otázkami – jednej, týkajúcej sa vstupu do NATO, a druhej, priamej voľby prezidenta – tak, že referendové lístky boli vytlačené a distribuované bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Doteraz iba jedno referendum, v máji 2003 o vstupe SR do EÚ, bolo platné. Zúčastnilo sa ho 52,15 percenta oprávnených občanov.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan GašparovičLívia ŠkultétyováĽubomír ÁbelRobert Fico