Ministerstvo nakúpilo samotesty, ktoré samotestami nie sú. Odborníci kritizujú vysokú sumu i naivný zámer

Antigénové testy
Nové samotesty na testovanie v domácom prostredí neslúžia. Z rozhodnutia rezortu zdravotníctva tak vypadáva viac otázok ako riešení. Ilustračné foto: SITA/(AP Photo/Bernat Armangue)

Minister Marek Krajčí (OĽaNO) na pôde rezortu zdravotníctva v utorok večer oznámil, že nakúpili testy na zistenie prítomnosti nového koronavírusu, ktoré plánujú používať na samotestovanie. Dokopy štát vyšli na takmer 140 miliónov eur.

Spolu 35 miliónov testov bolo objednaných z dvoch zdrojov, konkrétne od spoločností Biosensor a Siemens. Bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana však na sociálnej sieti upozornil, že tieto testy na domáce testovanie slúžiť nemôžu.

Dôvodov je podľa neho viacero, no najdôležitejší je ten, že ani jeden z týchto testov nie je klasifikovaný ako nazálny samotest. Minister Krajčí spolu s premiérom však už počas januára prezentovali myšlienku nákupu práve nosových samotestov.

Zvládne to aj dieťa

Premiér Igor Matovič na jednej z tlačových konferencií spomenul, že plánujú pre Slovensko nakúpiť testy určené na domáce samotestovanie. Podľa jeho opisu sa tyčinka použije na výter nosa, ale má len dva centimetre a zvládne si to urobiť aj dieťa“.

Smatana však upozornil, že v prípade kúpeného testu od firmy Biosensor, o samoteste rozhodne hovoriť nemôžeme, napovedá o tom už jeho názov „Standard Q Covid AG test“. „Tento test nie je samotestovací, ani nazálny. V žiadnom prípade,“ vysvetlil Smatana.

Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej však výrobca testov ešte pred podpisom zmluvy predložil potvrdenia, podľa ktorých je produkt technicky zhodný s nazálnym typom testov.

Je pravda, že Biosensor má v ponuke aj nosové testy, avšak „v brožúrke uvádzajú, že sú určené len pre používanie zdravotníkmi“. V prípade testov od Siemens, síce ide o nazálne testy, kde si ster môže spraviť bežný človek, ale malo by to byť pod dozorom odborníka.

Zmena testovacej stratégie?

„Problém je v tom, že pri vyhodnotení sa stále musí nakvapkávať vzorka. Nie je to teda predpripravený samotest, ale komfortnejší nazálny test,“ dopĺňa ďalej Smatana. Obrovská zmena v testovacej stratégii, ktorú minister Krajčí sľuboval, tak opäť nenastala.

Ak by nakúpené testy vláda napriek tomu chcela používať na testovanie v domácom prostredí, Smatana sa obáva ďalších komplikácií. Minister totiž v súvislosti s ich prekvalifikovaním spomenul Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS).

„Obávam sa tlaku na prekvalifikovanie testov a ukázanie výrobcom, že nevedia na čo, kde a ako vlastné výrobky používať. Inak povedané, hrozí, že kým sme do teraz používali testy v rozpore s tým ´kde´ ich máme používať, tak čoskoro pokazíme aj to ´ako´ sa majú používať,“ dodal Smatana.

Nemecká aj česká výnimka

Bývalý riaditeľ IZP tieto obavy neskôr rozvinul tým, že v Nemecku pre testy od Siemens vydali špeciálnu výnimku na používanie na domáce využitie. Dajú sa kúpiť súkromne, štát ich nehradí. To podľa Smatanu vysvetľuje zapojenie ÚNMS a potvrdzuje zámery ministerstva.

Tieto testy dostali pred pár dňami výnimku aj v susednej Českej republike s tým, že povolenie na ich užívanie platí do 30. apríla. Je to však z dôvodu, že iné vhodné antigénové testy tam momentálne nie sú dostupné.

Štát navyše udelil povinnosť preškoliť záujemcov v tom, ako testy používať. Smatana tiež pripomína, že ak bola idea tieto testy použiť v školách, tak nazálny test od Siemens je na tento účel „úplne nevhodný“.

Testovanie v školách

Podľa jeho slov by sa do škôl hodili kazetové antigénové testy, aké sa používajú v Rakúsku. „Ani jeden z týchto kúpených sa nedá robiť v škole na 100 percent. Niekto by im to musel pipetkovať a v balení je len jeden držiak a jedna pipeta,“ dodal pre portál vZdravotníctve.sk

Vyzerá to, akoby ministerstvo nerozumelo tomu, čo kupuje. Testy od spoločnosti Biosensor sa podľa Smatanu dajú použiť aspoň v štandardných MOM-kách (mobilné odberové miesta) a možný zámer ich tam používať potvrdila aj Eliášová.

„Na základe doloženej dokumentácie je zrejmé, že testy sa môžu použiť na výter zo špičky nosa, ktorý je komfortnejší a menej nepríjemný, než sú testy, ktoré sa v súčasnosti používajú napríklad v mobilných odberových miestach,“ dodala.

Avšak čo s testami od firmy Siemens? Jediné, na čo by sa dali použiť, ak sa im udelí rovnaká výnimka ako v Nemecku či Česku, je naozaj samotestovanie. Tu však prichádza ďalší problém. V škatuľke je 20 testov a škatuľka sa nedá deliť, lebo je tam len jedno rozkvapkávadlo.

Nejako to nevychádza

„Testov od Siemens je len 10 miliónov a v balení ich je 20, čiže vystačia pre 500-tisíc domácností. Na Slovensku však máme 1,8 milióna domácností, tak teraz neviem, kto, čo a ako počítal,“ povedal Smatana pre portál vZdravotníctve.sk.

Ak by sa aj plán so samotestovaním v domácom prostredí uskutočnil, opäť narážame na problém. Štát by sa musel spoľahnúť na svedomitosť a zodpovednosť ľudí, nakoľko nebude mať ako overiť, či v prípade pozitívneho výsledku dodržiavajú karanténu.

Na nejasnosti ohľadom používania ministerstvo odpovede neposkytlo. „Aktuálne sa ešte pracuje na detailoch, následne budeme komplexne informovať,“ informovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Túto stránku veci pritom citlivo vníma aj bývalá šéfka Implementačnej jednotky Úrady vlády SR Miriama Letovanec. „Pokiaľ zavedieme samotestovanie, tak už určite nebudeme vedieť, kto pozitívny je a kto pozitívny nie je,“ povedala pre portál vZdravotníctve.sk.

Kto vydá potvrdenie?

Pokiaľ nebudú jasne stanovené pravidlá pre občana a nebude mu jasne vysvetlené, čo má v prípade pozitivity urobiť, systéme fungovať nebude. „Už dnes máme problém s reakčným časom regionálnych úradov verejného zdravotníctva,“ upozornila Letovanec.

Pripomenula tiež, že pacienti mávajú problém aj s dovolaním sa ku svojmu praktickému lekárovi, nakoľko je extrémne vyťažený. Otázne je aj to, kto bude vydávať potrebné potvrdenia v prípade negativity takéhoto samotestu z domáceho prostredia.

„Ja by som chcela vedieť, ako zabezpečíme, že budeme mať dobré dáta o pozitívnych prípadoch pokiaľ presunieme testovanie do domácností. Myslím, že v súčasnej situácii robíme opäť chybu,“ dodala Letovanec.

Odvrátenú stránku v tomto prípade rozhodne predstavuje správanie sa ľudí. Je tiež možné, že veľká časť z testov skončí tak povediac „v koši“ vzhľadom na neochotu jedincov dodržiavať opatrenia. V tomto prípade si vláda prieskum verejnej mienky spraviť nedala.

Drahé a zbytočné?

Veľký otáznik visí aj nad financovaním kúpy týchto testov. Cenu testov, konkrétne 57,75 milióna eur za testy od Siemens a 81,40 milióna za testy od SD Biosensor, dohadovala Európska komisia (EK) v rámcovej zmluve pod skratkou SANTE/2020/CR/064.

Je pravda, že cena jedného antigénového testu na trhu sa pohybuje pod tri eurá, avšak nakúpené testy stále 3,50 a 3,70 za kus. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) tento nákup neposudzoval, potvrdilo to aj Ministerstvo financií SR.

„S otázkami sa prosím obráťte na Ministerstvo zdravotníctva SR. Útvar hodnoty za peniaze neposudzoval predmetný nákup,“ napísali z tlačového odboru rezortu financií. Prečo je to tak, to by zaujímalo aj Miriamu Letovanec.

Hodnota za peniaze

„Ak sa budú vyhovárať na to, že sú to kapitálové investície, a tie oni neposudzujú, to nie je pravda, pretože veľakrát sa zapájali do vecí, ktoré nesúviseli s kapitálkami, ale s prevádzkou,“ vysvetľuje Letovanec a dodáva, že by veľmi chcela vidieť ich posudok.

Suma 140 miliónov eur mohla byť investovaná inde, napríklad na nákup prístrojov vyhodnocujúcich PCR testy do hodiny, na zlepšenie systému trasovania či na nákup chýbajúcich vakcín z voľného trhu. „Toto je suma polovice veľkej koncovej nemocnice,“ dodal Smatana.

Zmienil sa aj o tom, že testy sa vzhľadom na fakt, že už sa vyskladňujú, museli objednať ešte minulý týždeň počas rokovania premiéra s vedcami a odborníkmi. Zatiaľ čo hľadali spoločnú reč, Igor Matovič si podľa Smatanu opäť urobil všetko „po svojom“.

Odborníkov zradili

A tak napriek tomu, že sa premiér, minister zdravotníctva a asi dvadsiatka odborníkov dohodli na novej stratégii testovania a že testy budú využívať podľa účelu či ich silných stránok, tak to vyzerá tak, že si spravili svoje bez vedcov.

Rokovaní sa vtedy zúčastnil aj Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Ten hovorí, že „ak je to tak, tak je to zase len politické rozhodnutie pána premiéra a pána ministra“.

V jeho prítomnosti sa vraj téma nákupu testov či takýchto zámerov nepreberala. „Skôr si myslím, že keď už tu máme stratégiu, tak treba podľa toho postupovať a na skúšanie a experimenty určite nie je vhodná doba,“ doplnil pre portál vZdravotníctve.sk.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Igor MatovičMarek KrajčíMartin SmatanaMiriama LetovanecPeter VisolajskýZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaIZP Inštitút zdravotnej politikyLOZ Lekárske odborové združeniemetrológiu a skúšobníctvo SRMF Ministerstvo financií SRMZ Ministerstvo zdravotníctva SRSD BiosensorSiemens Healthcare Diagnostics ProductsÚHP Útvar hodnoty za peniazeÚrad pre normalizáciu